Pre nás nepodstatné problémy (Glosa Tibora Poóra)

   

Oheň a síra na rozhodcu Pavlíka. Nielen z úst horkokrvných divákov, ale aj z úst trénera Radványiho. Ešte šťastie, že na zápase nebola legenda DAC-u Rudo Pavlík, pretože na priezvisko Pavlík sa znieslo z tribúny toľko vulgarizmov, že sa ani zrátať nedali. Čo sa dá napísať na margo Pavlíka, samozrejme bez tých vulgarizmov?

 

Šokujúcou bola samotná skutočnosť, že Pavlík vôbec nastúpil na zápas. Neviem kde je dno najvyššej súťaže, ale aby zápas rozhodoval arbiter, ktorý pripomínal po nohe postreleného macíka... Posúdiť nejednoznačné situácie z tridsiatich metrov je veru veľmi ťažké... Zažil som už všeličo, ale toto už bolo poriadne „mimo výseč“. Rozhodca Pavlík si podľa môjho názoru nezaslúži žiadnu hodnotiacu známku, pretože pískať nemal.

Mikiho slová z tlačovky: „Dnes boli karty rozdané tak, že Senica musí vyhrať za každú cenu, čo sa aj stalo. K zápasu viac nemôžem povedať, lebo by som dostal trest. Radšej budem ticho, gratulujem súperovi. Senica sa potrebovala po piatich zápasoch chytiť a Dunajská Streda je na to ideálny súper."

 

Po prečítaní mojej kritiky Pavlíka sa zdá, že Miki trafil do čierneho. Nie celkom.

 

Vylúčenia boli podľa môjho názoru v poriadku. Obidve žlté patria do kategórie zbytočných a nešikovných. Obidva fauly boli zozadu, a v tom prípade nie je o čom diskutovať. No a o faule Belica, by diskutoval snáď len človek, ktorý vsadil svoj dom na to, že Belic dohrá zápas...

 

Miki si skôr mal všimnúť, že karty prišli po našich chybách. V prvom prípade pochybila záloha pozične, otázkou je, či by unikajúceho hráča niekto zdvojil. V druhom prípade chýbajúce tesné bránenie nahradil až príliš okatý faul. Pri Belicovom vylúčení spravil obrovskú chybu nielen obranca, ktorý de facto poslal senického hráča do brejku, ale aj samotný brankár DAC-u. Ak boli vylúčenia zlomovým momentom zápasu, tak by naši hráči mali chrliť síru hlavne do vlastných radov, pretože pri kartách nepochybil Pavlík, ale oni.

 

Miki vyslovil hypotetický názor, že by sme sa v prípade rovnovážneho stavu dostali do šancí. Hm... Možno, ale šance treba aj premeniť, a to sa nedá ak máme iba náznaky akcií vyplývajúce skôr z bojovnosti ako hernej kvality. Často sú to hurá výpady, ktoré väčšina ligových defenzív poľahky eliminuje. Nefungovala nám ani jedna z mála ofenzívnych zbraní prvoligového rangu - štandardné situácie. Gašparík ich kopal kriticky pod svoje schopnosti. O tom, že Michal je v riadnej futbalovej depke, svedčí spôsob akým spracovával padajúce lopty... Touto vetou by som však rozpitvávanie psychického stavu mužstva a jeho vplyvu na výkonnosť tímu ukončil, pretože sú to všetko následky katastrofy v klube. Katalyzátorom stavu je niečo iné, a o tom Miki, síce pochopiteľne, ale i tak mlčí. Podľa mňa sú dve možnosti, buď neprestane mlčať a ostane, alebo odíde. Ak ostane, úplne sa znemožní. Totižto, to čo sa deje v klube, už nemôže akceptovať žiaden tréner.

 

Ešte jedna myšlienka na záver: Šeredné výkony rozhodcu a Senice sú v kauze „Náš klub DAC“ - nepodstatné problémy.

(Tibor Poór, 23.10.2013)