MICHAL GAŠPARÍK v Dunajskej Strede skončil, motivačný angažmán v Iráne sa mu tiež rozplynul

Chýba mu 85 percent sľúbeného

 

Koľko rokov života vám ubral posledný angažmán v Dunajskej Strede?

„Spočiatku som účinkovanie v klube riešil, pretože ma hnevali mnohé veci. Vlastne celá tá komplikovaná situácia s dunajskostredským futbalom. Každý si myslel, že po postupe medzi elitu sa v klube všetko zlepší, ale pravdou bol pravý opak. S približujúcim sa koncom jesene som však prestal veci riešiť aj ja, už ma nič tak ľahko nerozhádzalo. Jednoducho som si uvedomil, že beztak sa to nezmení, takže nemalo žiadny zmysel sa tým zaťažovať.“

 

Michal Gašparík (vpravo) v dunajskostredskom drese. Minulosť. FOTO ARCHÍV

Ako by ste zhodnotili účinkovanie v Dunajskej Strede?

„Postavenie v tabuľke, teda posledné miesto po jeseni, odzrkadľuje všetko, čo sa v klube za posledný polrok udialo. Premlelo sa v ňom mnoho hráčov, nepribudli ale žiadni noví, lebo ekonomická situácia nebola najlepšia. Najťažšie bolo získať chuť do futbalu, teda dokázať sa vnútorne namotivovať. Lebo keď je všetko zlé, ovplyvní to pohodu a nálady v kabíne, na ihrisku, proste všade.“

 

Ako kapitán mužstva ste mali práve vy dokázať strhnúť spoluhráčov. Bolo to ťažké?

„Nechcel som chodiť do kabíny nabrúsený a dávať najavo zlé pocity. Tak sme si to medzi sebou povedali a myslím si, že sa nám to napokon aj darilo. Tiež si myslím, že žiadne zápasy sme neodflákli, za tým si stojím. Akurát kvalita mužstva nebola adekvátna stupňu súťaže.“

 

S akými pocitmi ste chodili na dunajskostredský štadión?

„Vôbec som tam rád nechodil a nebol to len môj prípad, rovnako to vnímali aj moji spoluhráči. Bolo to len o tom, že si to tam musíme odbiť. Radosť z futbalu sa vytratila.“

 

Na koľkých zápasoch vás bol v hľadisku podporiť váš otec?

„Zo začiatku chodili na zápasy nielen rodičia, ale aj kamaráti. Postupne však elán aj z nich vyprchal a napokon som cestoval na zápasy v aute už len sám.“

 

Váš otec bol známy prvoligový futbalista, koľkokrát vám naznačil, že váš prechod do DAC bol zlý krok?

„Ani raz! Ani o prestupe sme sa nebavili, s nikým doma som sa na tému dunajskostredského futbalu nehovoril.“

 

Málokto vie, že v DAC ste boli na hosťovaní z Lokomotivu Sofia. Ako ste sa dostali tam?

„Bolo to celé len o tom, že Dunajskostredčania sa nedokázali dohodnúť s trnavským Spartakom na odstupnom, takže sa to vyriešilo cez zahraničie. Nie som ani prvý ani posledný hráč v slovenskej lige, ktorý to urobil. No dúfam, že už takéto ťahy skončia, keďže od leta by mal byť hráč bez zmluvy aj na Slovensku voľný hráč.“

 

Takže bol to oficiálny švindeľ, však?

„Presne tak.“

 

V Dunajskej Strede ste po jeseni skončili, už máte jasno v tom, čo ďalej?

„Nemám zatiaľ nič konkrétne, akurát som absolvoval niekoľko telefonátov. Všetky boli informačné, kontaktné oťukávačky, či by som do tej-ktorej krajiny nešiel.“

 

Registrujete aj nejakú ponuku z Corgoň ligy?

„Rozprával som sa akurát s trénerom trnavského Spartaka Jurajom Jarábkom.“

 

Ale predsa majiteľ Dunajskej Stredy Khashayar Mohseni vám predsa sľuboval vybaviť angažmán v Iráne. Zišlo z toho?

„Poznáte to: sľuby sa sľubujú... Ja som sa ho na to v podstate ani nepýtal. Takže žiadny Irán nebude.“

 

Kedy ste s Mohsenim hovorili naposledy?

„To bolo už poriadne dávno. Keď mi z Iránu telefonoval, že sa podpisuje zmluva, že všetko je pripravené na môj odchod do tejto krajiny... Odvtedy sme už nikdy spolu nehovorili.“

 

S dunajskostredským klubom ste nemali dobé skúsenosti už počas prvého hosťovania v roku 2010, keď vám klub tiež dlhoval peniaze. Prečo ste sa napriek tomu rozhodli vstúpiť do tej istej rieky aj druhý raz?

„Nedokážem na to odpovedať... Futbalista má kluby, v ktorých sa mu darí a práve to som cítil v Dunajskej Strede. Vlastne odtiaľ som sa na základe výkonov dokázal sám predať do Górniku Zabrze. Aj to bol teda jeden z dôvodov. Navyše, v DAC trénoval Mikuláš Radványi, s ktorým som si veľmi dobre rozumel. Nuž a potom možno aj ten prísľub iránskeho angažmánu zohral svoje...“

 

Mimochodom, tentoraz klub nemá voči vám nevyrovnané pohľadávky?

„Tentoraz mám vyplatených možno pätnásť percent z toho, čo mi sľubovali...“

 

Vaši exspoluhráči Velický, Obžera, Fodrek to „zapichli“ v DAC ešte počas rozbehnutej sezóny. Vy ste sa nechceli vydať takou cestou?

„Oni chceli niečo skúsiť, pritlačiť na vedenie klubu, lenže sa to zvrtlo, nič sa nepohlo k lepšiemu a hráči v DAC skončili. Pre nás ako mužstvo to bolo zlé, pretože nám potom citeľne chýbali.“

 

Aká bola vaša rozlúčka s trénerom Radványim? Neprehováral vás, aby ste v DAC zostali?

„Vôbec ma neprehováral, vyjadril sa úplne jasne: že momentálne za takéhoto stavu do Dunajskej Stredy nijakého hráča ťahať nebude. Pokiaľ on sám nebude vedieť, že podmienky v klube sa naozaj zmenia.“

 

Tréner Radványi má v takýchto podmienkach ťažkú prácu a niet mu čo závidieť. Súhlasíte?

„Myslím si, že až extrémne ťažkú. Keby nebol priamo z Dunajskej Stredy, keby mu nezáležalo na klube a meste, asi by DAC netrénoval.“

 

Zachráni si DAC corgoňligovú kožu?

„Nebude to ľahké, ale ja mu to želám.“

 

ZASLÚŽENÉ TRESTY

Dunajská Streda sa zmietala počas jesene aj v korupčnej afére súvisiacej s ovplyvňovaním výsledkov. Ako vníma exemplárne vysoké tresty pre Hodúra a spol. ich bývalý spoluhráč? „Keď som sa výšku tých trestov dozvedel, sú naozaj exemplárne. Na druhej strane treba povedať, že sú úplne zaslúžené. Kto niečo takéto robil, kto sa na niečo takéto podujal, nemá vo futbale čo hľadať,“ povedal Michal Gašparík.

(VLADIMÍR KIKUŠ, Šport, 28.12.2013)