Horúce témy (Glosa Tibora Poóra)

   

Najdiskutovanejším hráčom úvodných dvoch kôl je bezpochyby Szarka Ákos, a pravdepodobne ním aj na čas ostane. Najdiskutovanejšou témou úvodných dvoch kôl je bezpochyby Mikiho taktika, a pravdepodobne ňou aj na čas ostane.

 

Ákos.

 

Myslím si, že na oprávnenú kritiku zareagoval najlepšie ako sa dalo. Jasné, nestal sa z neho cez noc Marco van Basten, ale... Tipujem si, že taktický pokyn pred zápasom znel takto: „Hráš do šesťdesiatej minúty, a dovtedy sa ubehaj k smrti, zrážaj sa, bojuj, fauluj, hraj tvrdo, a viaž na seba obranu“.

 

Ak toto všetko útočník urobí, uľahčí prácu zálohe, ktorá má v zápasoch vonku prioritne defenzívne úlohy. No a úspešnosť zálohy je pre nás alfou a omegou (ešte aj nad rámec obvyklej dôležitosti zálohy). Ákos zviedol množstvo súbojov, a hlavne vo vzduchu pomerne veľa víťazných. Pri súbojoch na zemi sa často pískalo. Ale na obidve strany. Hral na hranici povoleného, občas mi pripomínal Lukáša Matúša, ktorý rovnako tvrdo dohrával každý súboj. Napokon to vyšlo tak, že prvý, obvykle zaužívaný čas na striedanie (60. minúta), bol zároveň akútnym termínom na stiahnutie Ákosa z hry, pretože druhá žltá už bola na spadnutie. Výrazne to dávalo najavo aj nespokojné trnavské hľadisko. Pekným príkladom na to, ako Ákos pracoval pre mužstvo (možno na hranici svojich momentálnych možností), je situácia z prvého polčasu pri výkope Penksu. Pred výkopom sa pohyboval v stredovom kruhu, keď si to zrazu namieril na kraj, smerom k tribúne. Takmer okamžite, aj trochu splašene a dezorientovane, sa za ním rozbehli traja hráči Trnavy - a zrazu bol priestor pri stredovom kruhu domácimi hráčmi vyprázdnený... Szarka jednoducho rozdával Trnavčanom „bóbo", vyhral hlavičkový súboj z ktorého rezultoval extrémne dôležitý prvý gól, a kým s trnavskou obranou zvádzal tvrdé súboje, tá mohla na výraznejšiu podporu ofenzívy zabudnúť. Ákos bude bezpochyby naďalej témou diskusií, ale k výhre nad Trnavou prispel spôsobom a mierou, aká sa od hráča typu Szarka očakáva.

 

Taktika.

 

Hrať namiesto jedného útočníka s dvomi (tak totiž znie najčastejšia požiadavka v rámci rôznych diskusií), a teda zmeniť zaužívané rozostavenie, vždy trochu zaváňa experimentom, ktorý sa môže, ale aj nemusí podariť. Proste, určitá dávka zbytočného hazardu tam je. Musíme si skromne a pokorne uvedomiť, že naša hra je ešte na míle vzdialená od optima, a od optima je veľmi vzdialená aj celková defenzívna činnosť mužstva. To nie je dehonestácia nášho mužstva, ale konštatácia aktuálneho stavu, z ktorého musíme vychádzať. Ak by napríklad proti Košiciam Miki vyrukoval s dvomi útočníkmi, defenzíva by jednoducho nezvládla odolávať prečísleniam. Asi by si nikto neželal stav 0:2 v tridsiatej minúte, ktorý vtedy reálne hrozil. Zatiaľ ani pri rozostavení 4-2-3-1 nemáme pevnú defenzívu, a nie sme tím, ktorý bol herne lepší ako naši súperi, napriek tomu, že sme uchmatli Trnave tri body... Ak nás v strede poľa vedeli miestami prečísliť s deviatimi hráčmi v poli nielen Trnava, ale aj Košice, skúsme si predstaviť situáciu, v ktorej bude súper bez vylúčeného hráča, a my budeme mať v zálohe o jedného špílera menej...

 

Výhra nad Trnavou by nič nemala zmeniť na postoji, že sme z objektívnych príčin doposiaľ najmenej kompaktne a zohraté mužstvo v lige. Dávku naivity a hlúposti sme vyčerpali (snáď) na dvadsať rokov dopredu po zápase s vtedy katastrofálnym Trenčínom, po ktorom sme vzlietli do obrovských výšav, výsledkom čoho bolo naivne inkasovaných osem gólov v dvoch zápasoch... Pokus môže vyjsť, ale hra zálohy nás zatiaľ neoprávňuje na takéto experimenty. Skôr na skromnosť a opatrnosť.

(Tibor Poór, 10.3.2014)