Už môžem pracovať iba vo futbalovom svete

   

FOTO: Lelkes Ernő

Miki si nevie vynachváliť skutočnosť, že sa konečne môže zaoberať iba tým, čo mu vyplýva z funkcie hlavného trénera. Ak si retrospektívne premietnem všetky naše rozhovory, s výnimkou prvého rozhovoru v roku 2009, a viacerých z jesene 2010, vo zvyšných interview sme rozoberali aj kopu nefutbalových vecí. Ani ja nezakrývam, že si neviem vynachváliť skutočnosť, že sme sa v tomto rozhovore, ktoré bolo plánované ako rozpitvávanie zápasov a hodnotenie hráčov, nemuseli baviť o témach-bolehlavoch. Prvý „NEW AGE“ rozhovor s Mikim Radványim, som si preto fakt náramne užíval! 

 

Ako tréner máš za sebou ďalšiu hektickú zimnú prípravu, v čom bola ľahšia a v čom komplikovanejšia v porovnaní s predchádzajúcimi?

Pre mňa mala o niečo ľahší priebeh, pretože som bol jedným z mála ľudí, ktorí už na konci januára vedeli, že sa chystá zmena, no a v tomto duchu som sa snažil komunikovať  s potenciálnymi posilami. Samozrejme, vtedy som nehovoril s nikým o podrobnostiach týchto zmien. Koncom januára som kontaktoval Brašeňa, Turňu, Gergela a Szabó Ottiho (jeho o niečo neskôr), od všetkých som mal prísľub, že v prípade zmeny prídu mileradi. Príprava bola ťažká z toho hľadiska, že gro prípravy absolvovalo tridsať - štyridsať hráčov, z ktorých málokto zniesol ligové parametre. Ak som hovoril, že to bolo ľahšie, mal som na mysli hlavne ten moment, že hráči prestali rozprávať o peniazoch. V kabíne a na ihrisku sa rozprávalo len o futbalových veciach, už pripomíname profesionálny futbalový svet.

 

Dnes máme za sebou tretinu jarnej časti a po piatich dueloch máme desať bodov. To, čo si poskladal či vystaval, zatiaľ vychádza. Čo si vlastne poskladal?

Ako som povedal, s väčšinou hráčov som bol v kontakte už v januári. Veľa hráčov však prišlo s kondičným restom, čo sa najviac prejavilo proti Košiciam, ale na takýto spôsob skladania mužstva som už pár rokov zvyknutý. V hlave máš vždy určitú predstavu, voľakedy som vychádzal z rozostavenia 4-4-2, ale v tomto prípade som vedel, že ak chceme zbierať body, ak chceme zachrániť ligu, ak čerpáme z moderných futbalových trendov, nemôžeme hrať bez rozumu. Preto som presadzoval systém 4-2-3-1, a s novým vedením klubu sme k tomuto systému vyberali hráčov. Čo je najdôležitejšie, veľa pracujem na defenzíve, pretože platí veľmi jednoduché, ale múdre pravidlo: Ak nedostaneš gól, nemôžeš prehrať! No a neprehrať bolo pre mňa v prvom zápase najdôležitejšie.

 

Poďme teda na zápas s Košicami...

Bol som si vedomý toho, že Košice sú dobré mužstvo, to dokazujú aj v ďalších zápasoch, veď doteraz nedostali gól... Viem, že po zápase sa na mňa zniesla kritika, vytýkali mi defenzívnu a málo odvážnu hru, ale ak skladáš nové mužstvo, v prvom pláne musíš najviac pracovať a dbať na defenzívu a na súčinnosť jednotlivých formácií.

 

V prvom polčase to bolo naozaj na hrane a gól v našej sieti doslova visel na vlásku. Hypoteticky, ako by si reagoval po inkasovanom góle?

Mojim problémom v tomto zápase bolo, že som na lavičke veľa alternatív či variácií nemal. Matúš ešte nebol zaregistrovaný, Nurković podľa dohody nemohol hrať... Samozrejme, siahol by som po zmene systému. Mali sme šťastie v tom, že hostia hrali druhý polčas bez vylúčeného hráča. Nebyť vylúčenia, mali by sme veľké problémy udržať remízu. Bolo vidno, od sedemdesiatej minúty, keď sme mali ako domáci vyvinúť tlak, ako naši hráči odchádzali“ fyzicky. Ja som bol s bodom spokojný, veď hodinu pred zápasom sa Straka Gábor či Szabó Otti - neviem presne kto z nich - pýtal Gergela na jeho krstné meno...

 

Trnava...

Veľmi nám pomohol skorý gól. Áno, v prvých zápas hrala s nami aj šťastena, ale už aj v Trnave sme hrali v prvom polčase veľmi dobre takticky, prakticky sme nepustili domácich do šance, naopak my sme mali na konci polčasu tutovku Brašeňa. Na moje prekvapenie, vylúčenie Janečku pomohlo viac Trnave, vtedy bolo znateľné, že sa naše mužstvo iba vytvára. Zľakli sme sa výhry, báli sme sa, čo trvá do dnešného dňa, a do dnešného dňa trvá náš problém s otváraním hry, ale to je dlhodobejší proces ako budovanie defenzívy.

 

Ružomberok...

Dvadsaťštyri hodín pred zápasom mám už na deväťdesiatdeväť percent poskladanú základnú zostavu a posledných dvadsať minút na záverečnom tréningu, pri nacvičovaní štandardiek, sú hráči s ktorými rátam na zápas oblečení v žltom. Na poslednom tréningu pred zápasom s Ružomberkom sa ma jeden z fanúšikov opýtal, či ešte niekto z útočníkov do zápasu zožltne“, a ja som sa ho so štipkou humoru opýtal, či zoberie na seba zodpovednosť za stav 0:2 po dvadsiatich minútach... :-) Ružomberok je silný v protiútokoch, má dobré kontry, má však problémy ak narazí na kompaktnú obranu. Na taktickej porade som hovoril, že budeme trpezliví a budeme hrať to čo chce hrať Ružomberok - a vyšlo nám to na sto percent. V druhom polčase, keď sa už mužstvo začalo na ihrisku takpovediac dobre cítiť, lopta už bola v našej moci. No a druhý gól bol fackou, z ktorej sa Ruža nespamätala.

 

V druhom polčase naša záloha, po prvýkrát v jarnej časti, nanútila súperovi svoju hru...

Áno, Gabo aj Krišto hrali vtedy veľmi dobre. V tomto zápase bolo otváranie hry - zozadu - už lepšie. Nebáli sme sa hrať cez našich stredných stredopoliarov, ktorí sú istí na lopte. Aj Szarka hral svoj part lepšie ako v prvom domácom zápase. Naša hra už bola dobrá do šírky aj do hĺbky.

 

Slovan...

Výsledok (prehra 1:2) bol pre nás lichotivý, v prvom počas sme absolútne nehrali to čo sme chceli, súper si bez problémov prihrával kolmými prihrávkami, všade sme meškali, proste, urobili sme neuveriteľné množstvo chýb. Snažil som sa cez týždeň udržať mužstvo na zemi, Slovan síce mohol mať po našich úspešných zápasoch určitý rešpekt, ale ak mal, my sme ho nevyužili. Treba však dodať, že Slovan má v zálohe, smerom dopredu, veľkú kvalitu. Nie sú ako tím lepší ako Žilina, individuálne však áno. V druhom polčase sme posledných dvadsať minút vyrovnali hru, ale v tom zápase viac nebolo. Druhá vec, neboli sme veľmi pripustení k dôraznejšej hre, preto sme radšej neriskovali žlté karty...

 

...na rozdiel od zápasu so Žilinou, v ktorom sme naopak hrali tvrdo a agresívne od prvej minúty...

Jasné, v domácich zápasoch agresívna hra prechádza ľahšie, pri mohutnom povzbudzovaní divákov a v búrlivej atmosfére rozhodcovia nezvyknú rozdávať karty. Byť stiahnutí a hrať agresívne, to bola jednoznačne naša taktika na prvých dvadsať minút, s tým, že sa hráči museli zabezpečovať, a ak by sa naskytla možnosť, dvaja krajní by išli do kontry. Chceli sme hrať dlhé lopty na Ákosa, lebo som vedel, že dvaja mladí stredoví hráči Žiliny robia pod tlakom obrovské chyby a to nám prakticky v celom zápase vyšlo. Vlastne, vyšlo nám z našich taktických predstáv všetko, takto si taktické úlohy moji hráči ešte neplnili.

 

Od úvodu zápasu visel vo vzduchu gól v našej sieti, kedy si začal veriť, že sa im to nepodarí?

Tak ako som na Slovane po piatich minútach videl, že máme problémy, tak som teraz po desiatich minútach videl, že hráme agresívne, vraciame sa ako treba, aj napriek tomu, že sme hlavne na ľavej strane robili chyby. Vedel som, že mužstvo má opäť za sebou brankára na ktorého sa môže spoľahnúť. Vedel som, že ak neurobíme chybu, a budeme hrať takto čo najdlhšie, máme šancu, pretože tak ako hrala Žilina sa hrať celých deväťdesiat minút (v slovenskej lige) nedá.  

 

Prečo také mužstvo ako Žilina, nedokáže vyhrať osem zápasov v rade? Čo by si zmenil na ich hre?

Som prekvapený, že hrajú stále to isté, teda nemenia zápasový rytmus. Ak sa pýtaš na to, že čo by som spravil ja, ak by som bol tréner Žiliny, odpoviem ti takto: Ak by som po pätnástich minútach nevedel dať gól, nechal by som hrať DAC. Možno, že ich taktickým zámerom naozaj bolo, že nás v druhom polčase pustia hrať, ale asi sme dali gól v pravý čas.

 

Aká bola tvoja prvá veta k hráčom po zápase?

Po zápase iba poďakujem hráčom, nezvyknem sa s nimi rozprávať, ani keď prehráme. O Žiline budem rozprávať až v stredu (rozhovor sa uskutočnil 31.3. - pozn.). Nebudem ich príliš chváliť, ale ukážem im, že sme dali druhý gól zo situácie, akú sme zo zápasu so Slovanom analyzovali ako zle prevedenú, mimochodom, mňa vtedy na lavičke išlo roztrhnúť. :-)

 

Ak by som niečo vytkol zo zápasu so Žilinou, tak by to boli výkopy na Szarku (hlavne ku koncu prvého polčasu). Bol už vyšťavený, a napriek tomu sme naňho nakopávali lopty...

Tu bolo vidno na Penksovi, že dlho nechytal. Chytá vynikajúco, ale pri otváraní hry má ešte problémy.

 

Keď sme už pri Penksovi, prejdime na hodnotenie hráčov. Začnime Szarkom...

Myslím si, že v Ákosovi je veľký potenciál. Možno, že nikdy z neho nebude klasický kanonier, ale tak ako hrá teraz, je pre mužstvo nesmierne užitočný. Má silu, vzhľadom na svoju výšku je rýchly a čo je pre útočníka dôležité - má moju dôveru. Dnes už má čistú hlavu, teší sa na každý tréning, a ja verím, že v rozhodujúcich zápasoch bude strieľať rozhodujúce góly. Do môjho systému takýto typ útočníka jednoducho sadne.

 

Záloha...

Mám dvoch defenzívnych stredopoliarov, akých som už dávno nemal - obaja majú výbornú loptovú techniku. Ešte keď som bol aktívny hráč, hovorievali mi, že kvalitné mužstvo je to, v ktorom defenzívny stredopoliar nielen veľa nabehá a odvádza čiernu robotu, ale aj hrá FUTBAL. Samozrejme, vedel som o Strakových kvalitách, ale to, že sa po viac ako ročnej pauze vráti do hry v takejto formy, no klobúk dole, pretože sa stal našim kľúčovým hráčom. Vydáva zo seba všetko, fantasticky číta hru, získava veľa lôpt, a v neposlednom rade je medzi ním a Krištom veľmi dobrá chémia. Krišto vďaka postave vyhráva veľa hlavičkových súbojov, pri lepšom využití týchto dvoch hráčov bude naša hra určite lepšia.

 

Brašeň. Mal som veľkú radosť, že náš prvý gól proti Žiline strelil práve on, pretože vidím v ňom veľký potenciál a dosiaľ bol trochu zakríknutý...

Uňho aj u Tuřnu je to podľa mňa otázka aklimatizácie v inom prostredí. Obaja sú mladí, ale napriek tomu majú za sebou viac ako sto ligových zápasov. Jakub hral v Banskej Bystrici nie na kraji, ale v strede zálohy, čiže si na post v DAC-e ešte zvyká. Druhá vec, väčšina hráčov v takejto domácej atmosfére ešte v živote nehrala. Aj proti Ružomberku sa prvých desať minút rozhliadali, že kde to sú... Jakub hral dobre už proti Ružomberku, a je to pravda, je v ňom veľký potenciál.  

 

Gergel a Ujlaky...

O Gergelovi treba vedieť, že bol voľakedy veľký talent. Roman je rýchly, obojnohý a dynamický hráč. V posledných zápasoch mal nejaké zranenia, takže nevedel ukázať čo v ňom je, to som videl už na Slovane. Dúfam, že sa dá dokopy, lebo Roman je jeden z najkreatívnejších hráčov na Slovensku. Ujlaky. Nie je náhoda, že ho ako pätnásťročného zobrala Sparta. Mal som ho tu na jeseň, už vtedy spálil množstvo šancí, no a teraz je s tromi gólmi najlepší strelcom mužstva... :-)  Bolo otázkou času kedy sa presadí.

 

Obrana...

Čo sa týka Turňu, má dobré momenty, ale niekedy spraví veľké chyby. Je to svedomitý hráč, a ja tvrdím, že od momentálnych výkonov je lepší o osemdesiat percent. Majerník je skúsený hráč, ktorý vyhráva deväťdesiatpäť  percent vzdušných súbojov, celkom dobre organizuje obranu, problémom zatiaľ je, že všetko chce riešiť konštruktívne a to, že pri otváraní hry sú dvaja stredoví obrancovia príliš blízko vedľa seba. Chce to čas. Čausić mal na začiatku problémy aklimatizovať sa na našu ligu, hral totiž v Pécsi, a čo sa týka agresivity je slovenská liga náročnejšia, to už pochopil aj on...

 

Obdobné problémy má aj náš ľavý obranca...

Tak je. Szabó Otti to kompenzuje tým, že má veľmi dobrú kopaciu techniku a nerobí paniku ak sa dostane pod tlak. Aj on si potrebuje zvyknúť, pretože hral v Maďarsku sedem či osem rokov. Ešte raz hovorím, ide o hráča ktorý sa len tak nezľakne, má za sebou veľa ťažkých zápasov.

 

Brankár...

Myslím si, že som mal počas mojej trénerskej kariéry, okrem jedného prípadu, vždy šťastie na dobrého brankára. Mal som trochu strach z toho, že Penksa dlho nechytal, ale o to viac istoty z neho vyžaruje v každom zápase. V prvom rade je veľmi rýchly, vzhľadom na výšku je schopný dostať  sa  veľmi rýchlo na zem, vytknúť  sa mu dá loptová technika. Napriek tomu si myslím, že si teraz v Ružomberku môžu búchať hlavu o stenu...

 

Nemôžem vynechať obecenstvo, pretože to čo produkujú sa len tak nevidí. Čo hovoríš na nich?

Som rád, že ako tréner opäť môžem prežívať takúto atmosféru. Na sto percent nám v zlomových momentoch veľmi pomáha, že za nami stoja diváci. Hrať pred divákmi, ktorí povzbudzujú celý zápas je snom každého hráča.

(Tibor Poór, 4.4.2014)