(Predčasná) Skúška dospelosti (Glosa Tibora Poóra)

   

FOTO: Lelkes Ernő

Bežná situácia v strede ihriska - rozohráva sa štandardka. Pozornosť divákov je preto na chvíľu otupená, prvú sekundu-dve po rozohrávke niektorí diváci ani neregistrujú. Lopta je u Kóňu, ktorý si to bez okolkov namieri smerom dopredu. Atakovať sa ho snaží Gabo Straka. Bežnú situáciu však zásadne mení skrat Szarku, ktorý sa v prvom polčase prezentoval excelentnými gólmi.

 

Rozbehne sa za Kóňom. Nasleduje likvidačný faul, ktorý vidí hlavná tribúna celkom jasne, pretože sa to deje priamo pod ňou. Všetci aktéri na ploche, a aj prihliadajúci na hlavnej tribúne tušia, že je zle. Rozhodca chybuje, nezmyselne vyťahuje iba žltú. O pár sekúnd, skôr z preľaknutia ako z racionálneho zhodnotenia situácie, vyťahuje červenú.

 

Situácia je blízko vchodu do útrob hlavnej tribúny, čo je obrovské šťastie. Pravdepodobne by sa strhla bitka, byť ten súboj niekde pri protiľahlej tribúne. Náš masér Knap, duchaprítomne a veľmi správne, okamžite ťahá Szarku do kabíny...

 

Obraz zápasu sa radikálne mení. My sa sťahujeme na vlastnú polovicu a snažíme sa udržať stav. Zápas končí remízou.

 

Po zápase je napriek zime dusno, nahnevaní Seničania postávajúci pri autobuse DAC-u, nešetria poznámkami. Na tlačovku prichádza Miki v sprievode dvoch sekuriťákov. Je malá pravdepodobnosť, že na tlačovke nevznikne konflikt. Samozrejme vznikol. Je zjavné, že tréner Hapal je z udalostí veľmi rozrušený, a je to absolútne pochopiteľné. Nesvoj je aj Miki, je to preňho veľmi ťažká situácia. Veľmi správne sa ospravedlní, ale s odstupom času si myslím, že ďalšiu vetu (o úmyselnosti zákroku) mal nechať na klubové vyhlásenie. Je to však z mojej strany naozaj číre mudrovanie po dvoch dňoch, o to ľahšie, že je mi známa reakcia Hapala. Proste, vystúpenie Mikiho na tlačovke je rovnako nešťastné ako vystúpenie Hapala. Obidvoch však chápem, pretože je to situácia, ktorej zvládnutie sa môže na školeniach trénerov vyučovať aj mesiace, ale v „teréne“ je veľmi ťažké ju stráviť a zvládnuť.

 

Než pristúpim k meritu veci, jednu vec by som chcel podotknúť. Už na tlačovke sa ozval jeden pán, ktorý tento incident „ukladal" do šuflíka, kde sú uložené haldy národnostných treníc, a v podstate sa takýmto smerom uberá až príliš veľa reakcií na slovenských internetových diskusiách, či v niektorých článkoch. To je zlý smer. Po prvé, tento Szarkov zákrok nemá žiaden národnostný motív, a po druhé, nespôsobil ho maďarský národ či menšina na Slovensku. Národnostný motív je trebárs v prípade štátnej štvanice na jednu konkrétnu ženu, ale v tomto prípade určite nie. Prosím, týmto smerom nie!

 

Samozrejme, s týmto prípadom sa musíme náležite vysporiadať. Podľa môjho názoru, o likvidačnom zákroku ako takom, niet čo diskutovať. Trest, ktorý vyriekne disciplinárka, bude asi exemplárny. Následky zákroku na Kóňu však nebude znášať iba Kóňa či Szarka, ale obidva kluby. Je na nás, na obidvoch kluboch, aby sme si i tak komplikovanú situáciu ešte viac neskomplikovali. Klub sa už oficiálne ospravedlnil. Určite bude rozumné, ak sa stretnú obaja majitelia klubov. Možno k tomu už došlo. Určite bude rozumné, ak DAC navrhne nejaké gesto(á) smerom k zranenému Kóňovi. Určite bude rozumné, ak Seničania prijmú takéto gesto. Určite bude rozumné, ak Seničania ustúpia od trestného oznámenia.

 

Ak už je na svete náš neferový zákrok, mali by sme ho férovo napraviť. Ak v športe, vo futbale chceme niečo nazvať chlapským, určite to môžeme urobiť v prípade chlapského postoja klubu k tejto udalosti. Je to prvá, možno predčasná, skúška dospelosti nášho „nového“ klubu.

(Tibor Poór, 8.4.2014)