Sedliacky rozum (Komentár Tibora Poóra k zápasu Trenčín-DAC 3:0)

   

FOTO: Vojtik Szimona

Kvalitatívny rozdiel medzi mužstvami bol evidentný od začiatku zápasu. Paradoxne, prvú obrovskú hrúbku vyprodukovali domáci, no my sme ponuku na skórovanie trestuhodne odmietli. Brašeňova nevyužitá šanca bola jedným zo zlomových momentov zápasu.

 

Trenčania takticky veľmi dobre zvládli prelomenie našej obrany. Dlho hrali vo vlažnejšom tempe, síce s presnými prihrávkami a kvalitnou prechodovou fázou, ale nikam sa neponáhľali. A potom predviedli smrteľnú kontru, ktorá nás poslala do kolien...

 

Ak sa pozrieme na celú akciu, tá verne kopíruje naše najväčšie nedostatky v defenzíve, ktoré súper ako Trenčín, produkujúci progresívny a účelný futbal, nekompromisne trestá.

 

Od našich stredových obrancov to bola zlá organizácia a od pravého obrancu pozične zlé postavenie (stál príliš blízko k našim stredovým obrancom). Pre unikajúceho Trenčana nebol žiaden problém vyviesť loptu k našej šestnástke a zacentrovať, pretože sme na našej pravej strane prakticky nikoho nemali. Center však nebol až taký nebezpečný, mali sme totiž v priestore pred päťkou dvoch hráčov, ktorí mohli loptu odpratať od brány, ale Szabó Otti ju pustil za seba, čo je ťah ktorý niekedy vyjde, ale konkrétne v tomto prípade to bolo, vzhľadom na nabiehajúceho Holúbeka, zlé čítanie hry.

 

Samozrejme, góly padajú po chybách, ale my sme urobili pod tlakom, respektíve po rýchlej kontre po uspávacej taktike domácich, reťazec chýb.

 

Po prvom góle nás úplne dorazilo tradične zlé obsadzovanie súpera na našej ľavej strane, po ktorom mal úplne voľný hráč domácich dostatok času na presný center zakončený druhým gólom. A potom sa už iba dohrávalo, respektíve zápas bol rozhodnutý.

 

Krivdil by som Trenčanom, ak by som napísal, že zápas doklusávali, to nie, pretože ich posúvanie lopty bola naozaj pastva pre oči. Hru kontrolovali presnými, rýchlymi a dôraznými prihrávkami, ktoré sme len veľmi ťažko vedeli prerušiť.

 

Trenčín má v lige asi najkomplexnejšiu a najprogresívnejšiu ofenzívnu prechodovú fázu, vrátane nekomplikovaného prechodu do poslednej fázy útokov. To, že sa takéto mužstvo pozerá na chrbát bratislavskému Slovanu, svedčí nielen o „výbornom diplomatickom zázemí“ belasých, ale aj o určitom lajdáctve (či ako to nazvať) Trenčanov.

 

Hm... a čo my? Jasné, z tejto prehry vonkoncom netreba robiť tragédiu, skôr sa treba zamyslieť nad tým, ako skvalitniť našu defenzívu, ktorej nedostatky síce vieme v domácich zápasoch hasiť, ale na ihriskách súperov to začína byť veľký problém. Je faktom, že Trenčín prestavuje väčšiu kvalitu ako naši ostávajúci súperi (vonku), ale na to, že Myjava, Košice či Ružomberok nezdemolujú našu obranu, by som sa príliš nespoliehal.

 

Nie je to ľahká situácia, pretože urobiť radikálne zásahy do zostavy je už teraz príliš riskantné. Sedliacky rozum hovorí, že v zápasoch vonku by sa obrancovia, hlavne krajní, mali sústrediť výlučne na dôslednú defenzívu.

 

Podpora útoku či uzavretie priestoru na krajoch našej obrany? Podľa mňa, vonku, jednoznačne to druhé. Ak sa Turňa nestihne vrátiť z výletu, hlavne po zlej prihrávke (čo sa stáva často) a Szabó Otti sa nestihne vrátiť z pravej strany po rozohratí štandardky a následnej strate lopty na svoj post, je to pre nás ťažko riešiteľná situácia. My totiž máme v obrane problém uzavrieť kraje aj keď sme na svojich pozíciách. Proti silnému Trenčínu bola navyše slabšia aj defenzívna hra stredových hráčov.

 

Sedliacky rozum hovorí: Prvoradou úlohou obrancu je brániť. Nehovorím, že majú mať v zápasoch vonku zákaz prejsť cez našu polku, ale takticky disciplinovanejší výkon tam byť musí.

 

Celkové hodnotenie zápasu: dve a trištvrte hviezdičky

 

1* urážka futbalu

2* podpriemerný zápas

3* priemerný zápas

4* zápas s prevahou prvoligových parametrov

5* zápas prvoligových parametrov po všetkých stránkach

6* výnimočná prvoligová kvalita

7* to najlepšie zo stredoeurópskeho futbalu

8* otvorené dvere do vyspelej futbalovej Európy

(Tibor Poór, 22.4.2014)