Rozhovor Tibora Poóra s Mikulášom Radványim, trénerom DAC-u

Som presvedčený, že to zvládneme!

   

FOTO: Lelkes Ernő

Máme za sebou zápas s našim najväčším konkurentom, a tri kolá pred koncom sa tešíme z de facto štvorbodového náskoku. Atmosférou na štadióne, výkonmi mužstva, ale ani vystupovaním, vôbec nepripomíname klub, ktorý bojuje o záchranu. Je to trochu komické, že ozdobou tohto ligového ročníka sú heroické záchranné manévre klubu, ktorý na jeseň vyvolával salvy smiechu, pohŕdanie a ľútosť. Podstatnejšie, ako horeuvedené pocity a dojmy, však bude to, že kto bude mať z dvojice Nitra a DAC viac bodov po poslednom kole. Pri káve sme sa hlavne o predchádzajúcich zápasoch porozprávali s človekom, ktorý má na pleciach snáď najväčšiu zodpovednosť za úspešné záchranárske práce, s Mikim Radványim.

 

V predchádzajúcom rozhovore sme ako posledný zápas hodnotili ten so Žilinou. Po ňom nasledoval zápas so Senicou...

„Myslím si, že DAC už dávno neodohral taký prvý polčas, ako v Senici. Boli sme rýchli, mali sme výbornú prechodovú fázu, a hrali sme na jeden-dva dotyky. Síce sme spravili na ľavej strane obrany detinské chyby, ale na druhej strane, veľmi dobre sme si zanalyzovali súpera. Vedel som, že ich mužstvo nie je zložené práve najlepšie, majú slabšiu obranu, a keď budeme hrať svoju hru, môžeme pomýšľať aj na tri body. Nebyť Szarkovho skratu, asi by sa tak stalo, ale na tom už nič nezmeníme. Horšie bolo, že sa nám vlastne rozpadla koncepcia, ktorú sme budovali zápas od zápasu. Problémom bolo aj to, že kto ho nahradí, pretože sme šesť týždňov pracovali na tom, aby Ákos hral tak, ako v prvom polčase proti Senici.”

 

Áno, herný prejav sa vo veľkej miere zakladal na tom, že máme vpredu Szarku. V ďalších zápasoch sme videli, že sa náš herný prejav logicky zmenil.

„Iste. Aj súper analyzuje našu hru, a postupom času sme už aj my boli čoraz čitateľnejší. Od prvého zápasu sme sa snažili aj o hru po krajoch, ale ako pre „prečítaných“ už bola hra po krajoch nutnosť, lebo sme hrali čoraz častejšie „do plných“. Jednou z priorít bolo teda ešte väčšie zapojenie krajných obrancov do ofenzívy. Myslím si, že to dnes už chlapci robia veľmi dobre. Máme dynamických a rýchlych hráčov, preto sme chceli aby súper vytláčal svoju obranu. Samozrejme, keď hrá súper múdro, tak sa snaží o to isté, preto sme museli pristúpiť k zmene, a začali sme forsírovať kraje a častejšie meniť ťažisko hry. Otvorenou ešte ostala otázka: Kto bude strieľať góly? Proti Trenčínu a Zlatým Moravciam sme na poste útočníka jednoznačne horeli, nebolo totiž na koho smerovať lopty. Som rád, že sme našli v osobe Matúša útočníka-strelca.”

 

Dlhodobo sme mali problémy v obrane, ale v zápase proti Zlatým Moravciam prišlo snáď k prvému zásadnejšiemu pozitívnemu posunu. Ako ste riešili problém, aby sme nehoreli na krajoch obrany?

„Ak sa Szabó zapojí do ofenzívy, vzadu musia ostať traja hráči. Ak sa tak nestávalo, bola to taktická chyba. V tomto smere je dôležitým momentom zohratosť hráčov, a máš pravdu, proti Zlatým Moravciam už bolo vidno progres, neviem či súper mal vôbec nejakú veľkú šancu. Škoda, že sme v tomto zápase zahadzovali jednu šancu za druhou.”

 

Hrali sme bez Szarku doma proti Zlatým Moravciam, ale takýto hráč je platný hlavne vtedy, keď sa hrá u súpera. No a po zápase so Zlatými Moravcami nás čakal veľmi silný protivník, Trenčín.

„Prvý gól väčšinou zásadne ovplyvní dianie celého zápasu, a keby Brašeň premenil svoju šancu, zápas by sa vyvíjal inak, pretože počas prvej polhodinky bolo vidno, že súper má z nás rešpekt. My sme nedali, avšak oni strelili za päť minút dva góly, a tým bol zápas prakticky rozhodnutý.”

 

Mne sa páčilo na hre Trenčína, že sa napriek roli favorita nikam neponáhľali, skôr vyčkávali, a v podstate nás trochu aj uspávali, aby nás nakoniec bleskovou kontrou dorazili. Dodám, že sme pri tomto góle spravili reťazec chýb, na ktoré Trenčania čakali.

„Na jeseň by nás zvalcovali, ale po našich predchádzajúcich výsledkoch zvolili vyčkávaciu taktiku. My sme však hrali naivne, tak tomu bolo aj pri prvých dvoch góloch.”

 

Po prehre sme mali doma súpera, s ktorým sa nám od roku 2008 podarilo vyhrať len raz - Banskú Bystricu.

„Využili sme všetky nedostatky, ktoré prináša herný štýl, ktorý Banská Bystrica preferuje. Hrajú na troch stredových obrancov - v slovenskej lige hrá takto už len málokto - a preto majú príliš voľné kraje. Skoro všetky naše góly sme strelili po výpadoch cez kraje - nacvičovali sme ich na tréningoch celý týždeň. Naše mužstvo je herne vyspelé, to bolo vidno na našom hernom prejave, keď z hráčov opadla nervozita. Hráčom jednoducho chutil futbal.”

 

Čo sa odohralo v tvojej hlave po našom druhom góle? Aké pokyny si vydal?

„Dva-nula, v piatej minúte, je zradný stav. Stratíš na chvíľu koncentráciu, príde súperov kontaktný gól, a ty sa začneš strachovať o výsledok. Strakovi som preto povedal, aby sme si dávali pozor, boli sústredení a nedostali gól. A my sme napokon naďalej hrali to, čo sme chceli. Pôvodne sme na zápas nastúpili s tým, že v prvých desiatich minútach budeme agresívne napádať Bystričanov, lebo som vedel, že ani jeden z ich stredových hráčov nemá dobrú rozohrávku. Tréner hostí vsadil na vysokých hráčov - buď sa bál našich štandardiek, alebo veril svojim štandardkám. My sme však boli rýchlejší, dynamickejší a kompaktnejší. Hostia mali prakticky len jednu šancu, keď Vajda zblízka prestrelil, kým my sme mali na kopačkách ďalšie štyri góly.”

 

Myjava...

„Nešli sme do Myjavy hrať otvorený futbal, uvedomujem si totiž, že naša obrana je pomalšia. Chceli sme ich pustiť vyššie a hrať agresívne v prípravnej zóne, získať v nej loptu, a následne ju dostať za chrbát myjavskej obrany. V tomto zápas sme však mali veľmi zlý pohyb, a ako zvyknem hovoriť: Nemali sme ani šírku, ani hĺbku. Nebol to Gergelov zápas, ktorý stratil veľa lôpt, nebol to Krištov zápas... V druhom polčase, už s vetrom v chrbte, sme sa posunuli vyššie, začali sme napádať súpera, boli sme proste aktívnejší. Hrali sme na jednoduché lopty za chrbát obrany na Gergela a Brašeňa. Spočítal som si, koľkokrát sme presunuli ťažisko hry. V prvom polčase ani raz, a v druhom polčase v štrnástich prípadoch. To hovorí za všetko.”

 

Nehovorím, že sme v Myjave hrali v obrane výborne, ale bolo to výrazne lepšie ako proti Trenčínu, alebo proti Senici.

„Jasné, hlavne na ľavej strane.”

 

V čom bol hlavný progres? V skvalitnení spolupráce krajných obrancov so stredovými, alebo s krajnými záložníkmi?

„V podstate ten proces začal od zápasu so Senicou, keď sme hovorili na tréningoch o tom, že stredoví obrancovia musia byť pozornejší, a jeden zo stredových záložníkov musí viac pomáhať ľavej strane.Tak ako ja analyzujem našich súperov, aj oni analyzovali nás a videli, že na ľavej strane horíme. Mimochodom, mnohokrát sa zdalo, že chyby robí Otti, ale často ich robil Jakub.”

 

Áno, Brašeň často nechal v štichu Ottiho, a on na seba zbytočne sťahoval súperov.

„Toto bol problém, ale na všetko potrebuješ čas, veď mužstvo je spolu iba dva a pol mesiaca. Dnes však vidno, že tieto veci už fungujú.”

 

Nitra. Za takých podmienok, aké boli v zápase s Nitrou, je pre hráčov ťažké plniť pokyny trénera do bodky.

„Darmo som hovoril mojim hráčom, aby hrali čo najjednoduchšie. Nemohli sme hrať na nakopávané lopty, pretože súper disponoval v obrane s tromi vysokými hráčmi. Mohol si hrať nátlakovo a zbierať odrazené lopty, ale lopta sa ti zastavila vo vode. Mali sme x situácií, keď si Gergel viedol loptu, a tá mu ostala vo vode. Jednu vec zazlievam mojim hráčom, že málo strieľali, ale na druhej strane bolo v zhustenom priestore až deväť hráčov Nitry. Prakticky celú jar sa pokúšame o kombinačný futbal, a keď sa potom hrá na takomto teréne, nemôžeme čakať, že títo hráči začnú nakopávať lopty.”

 

Nemal som na mysli nakopávané lopty, ale skôr to, že bolo zbytočné centrovať vysoké lopty na Matúša, alebo prihrávať si do šírky štandardné kopy, ktoré sme mohli prudko strieľať do šestnástky.

„To som hovoril cez polčas, hlavne Turňovi: Neberme loptu až k čiare, ale skúsme strieľať lopty do šestnástky, nie na hlavu, ale nízke lopty a hlbšie do šestnástky - vtedy si môže súper streliť vlastný gól.”

 

Na druhej strane, klobúk dole pre chalanmi, lebo sme odvrátili nielen prehru, ale možno viac. Ak by sme nevyrovnali do polčasu...

„No, mali by sme veľké problémy. Naozaj škoda toho počasia. Pôvodne som chcel vytiahnuť súpera z ulity, s tým, že v úvode by sme na nich zatlačili. Vzhľadom na terén si aj ja myslím, že klobúk dole pred chalanmi. Aj na tomto teréne sme mali mnoho kombinácií, len chýbala finálna prihrávka. Po zápase mi volal Mátyus Jani (34-násobný, bývalý maďarský reprezentant) so slovami: Počúvaj, v slovenskej lige je takéto nasadenie?”

 

To boli zápasy, teraz by som ťa poprosil, aby si sa zameral na jednotlivých hráčov. Čo si od nich videl, časovo od zápasu so Senicou?

„V prvom rade, to čo sme dosiahli, sme dosiahli ako mužstvo. Každé mužstvo treba stavať odzadu, no a ja mám k dispozícií istého Penksu. Myslím si, že sa aj obrana dala dokopy, dostávame málo gólov, k čomu výdatne prispieva záloha veľmi dobrým zachytávaním útokov súpera. Jednoznačne musím preto spomenúť Straku, ktorý v každom zápase odovzdáva výkon vysokých parametrov. Je istý na lopte, výborne číta hru, a vedľa neho mal dobré zápasy aj Krišto. Ujlaky hral v posledných zápasoch so sebazaprením, kvôli zdravotným problémom nehrá tak výborne ako v úvode jarnej časti. Brašeň sa v úvodných minútach zápasov takmer vždy hľadá, ale potom hrá výborne. Gergel rozhodol nejeden zápas, je to jeden z najlepších hráčov nášho mužstva. Som rád, že sme zaplnili miesto po Szarkovi, veď Matúš strieľa dôležité góly a robí na ihrisku to, čo treba robiť.”

 

Máme pred sebou posledné tri zápasy...

„Dúfam, že si mužstvo udrží túto hernú tvár až do posledného kola. Sme schopní poraziť v lige každého, a je v našich schopnostiach vyhrať aj v Košiciach. Veľmi očakávam domáci zápas s Trnavou, na ktorý sa opäť chystá mnoho divákov. Maximálne verím tomu a som optimista, že získame minimálne o jeden bod viac, ako Nitra. Som zvedavý aj na to, ako sa vyrieši korupcia v prípade Nitry. Ak ich nepotrestajú, má to znamenať, že sa priateľské zápasy môžu manipulovať?”

 

Práve v tomto je „diskusia“ tragikomická. Declan Hill, svetoznámy odborník na túto tému, poukazuje na to, že sa niektoré priateľské zápasy organizujú iba z jedného dôvodu - aby sa mohli manipulovať.

„Ak sa neodrátajú Nitre ani tri body, bude to viacmenej odkaz, že sa na Slovensku môžu priateľské zápasy manipulovať. No, ale ja pevne verím, že urobíme toľko bodov, aby sme sa udržali v lige aj bez toho, že potrestajú Nitru. Po zápase s Nitrou som hráčom povedal, že sa nemáme za čo hanbiť, pretože sme odohrali dobrý zápas, každý vydal zo seba všetko, a hlavne, máme pred Nitrou prakticky štvorbodový náskok. Veľa napovie už piatkový zápas Trnavy s Nitrou a ani tomu neverím, že by Slovan preberal pohár po prehratom zápase. Ale my sa sústredíme hlavne na seba. Ideme do Košíc, ktoré hrajú rovnakým systémom ako Banská Bystrica, s tromi obrancami... Ešte jedna dôležitá vec: Na Slovensku každý rozpráva o tom, že fanúšikovia nechodia na zápasy a je tu jeden klub, na ktorého zápas príde v neuveriteľnom nečase takmer sedemtisíc priaznivcov. A chce sa dosiahnuť to, aby takýto klub vypadol z ligy iba preto, lebo niekto tak rozhodol za zeleným stolom? Tomu nerozumiem. Títo fanúšikovia si nezaslúžia druhú ligu, a podľa mňa si potrebu DAC-u v prvej lige uvedomujú všetci rozumne zmýšľajúci ľudia na Slovensku. Aj z toho dôvodu, že je snom každého hráča hrať pred takou kulisou, aká je na štadióne v Dunajskej Strede. Bude to síce ťažké, ale som presvedčený, že sa nám podarí zachrániť ligu.”

(Tibor Poór, 16.5.2014)