Presne tá Editka

   

Presne tá Editka... s kapitánom Petrom Majerníkom.

 

Ráno, keď som zamyslene vychádzal z paneláku, zastavila ma Editka.

Presná tá Editka, ktorá bola onoho času ako prvá na krste mojej knihy a ešte v prázdnej aule ma ostreľovala otázkami typu: Kto je zač, ten autor? Odpovedal som jej asi takto: Neviem, snáď to nie je nejaký truľo! Neskôr som si za to vyslúžil od nej grimasu, ktorá zároveň vraždila a hladkala.

 

Dnes ráno ma zastavila presne tá Editka, ktorá mi ako zamestnankyňa školy pomáhala pripraviť jedáleň na besedu s Oskarom Világim. Na jej oduševnenie, že spolupracuje pri príprave akcie týkajúcej sa DAC-u nezabudnem nikdy.

 

No a presne tá Editka sa ma dnes ráno opýtala: No čo bude? Pýtala sa samozrejme na DAC. Nepustila ma veľmi k slovu, veď kto by sa nechal prerušiť, ak rozpráva o futbale?

 

Sadol som si do auta. Nestihol som ani naštartovať, keď prešiel predo mnou jeden zo skupiny dôchodcov, ktorí prakticky celý deň okupujú štadión. A urobia tak aj dnes.

 

Ako vidno, v Dunajskej Strede je dnes futbalová idylka ako vystrihnutá z romantických filmov. Nám ostáva len nepokaziť ju.

 

Možno práve počas takejto idylky prichádza tá správna chvíľa, pozerať sa (možno trochu sebecky) aj na seba a hlavne na ľudí, ktorí sú mi najbližší, na moju rodinu. Tú som teda za tých šesť rokov zanedbával prvoligovo!

 

Ako hovorí klasik: Život existuje aj mimo písania o futbale. Na dlhšie (neohraničené) obdobie sa teda pokúsim a chcem s touto vetou stotožniť.

 

Patrí sa pri takejto príležitosti poďakovať. Možno to nebude tak pompézne oscarovské“ a možno niekoho nespravodlivo vynechám, ale nech je mi to odpustené.

 

Čiže, ďakujem tvorivému tímu stránky www.fcdac1904.com, v prvom rade Krisztiánovi Nagyovi za priestor, ktorý mi poskytol a samozrejme sa chcem poďakovať každému, kto si našiel čas na čítanie mojich článkov. Bolo mi obrovskou cťou a potešením slúžiť Vám.

(Tibor Poór, 10.6.2014)