Rozhovor Tibora Poóra s Mikulášom Radványim a Jozefom Olejníkom

Hovory o zvládnutí úlohy, ktorá sa zvládnuť možno ani nedala (2. časť)

   

FOTO: Lelkes Ernő

Ofenzívu sme prispôsobili skutočnosti, že sme mali vpredu typ hráča akým bol Szarka, neskôr tomu, že sme Szarku nemali. Tak isto sa defenzíva prispôsobovala našim možnostiam, drsne povedané - hráčskemu materiálu.

Radványi: To je najdôležitejšie, to je základ. Tréner si musí uvedomiť akých hráčov má k dispozícii a podľa toho si musí zvoliť svoj systém, a to, ako ďaleko vysunie svoju obranu. Pre nás bolo na jar  dôležité aj to, že sme museli okamžite robiť výsledky. Vedeli sme, že ak obranu vysunieme príliš vysoko, tak budeme v defenzíve pomalí. To sa ukázalo v Ružomberku, keď sme hrali uvoľnene a naoko hrali pekný futbal, možno sme držali loptu viac ako súper, ale keď domáci získali loptu v strednej zóne a lopta išla za chrbát našej obrany, okamžite sme horeli. Máme typy hráčov, ktorí v prípravnej zóne získavali lopty a hneď ich posúvali na Ákosa - vtedy bola naša prechodová fáza fantastická. Pri obrane je dôležité aj to ako pracuje záložná formácia. Môžeme mať štyroch fantastických obrancov, ale keď pred nimi záloha nepracuje kvalitne, tak je zle.

Olejník: Každé mužstvo má hru založenú na defenzíve, či chce či nechce. Aj Barcelona má svoj systém založený na kvalitnej defenzíve. To, že oni posúvajú loptu a vysoko napádajú hráčov - ale veď aj to je súčasť defenzívy! To sú tie prechodové fázy, prechod z obrany do útoku. Vysoko napádajú súpera a z toho pramení ofenzíva, ale základom celého je vždy kvalitná defenzíva. Tak je to aj v Bayerne...

 

Keď nový majiteľ prebral klub, vyjadril sa, že chce hrať útočný futbal.

Radványi: To mi hovorí stále... :-)

 

Ako to bral, že sme hrali niečo iné, ako si predstavoval?

Radványi: Ja som mu povedal, že momentálne sú pre nás dôležité výsledky. Ale, čo to znamená útočný futbal? My si musíme uvedomiť jednu vec: Žijeme v Strednej Európe, my nemôžeme hrať taký futbal ako Real Madrid, ktorý za osem rokov investoval neviem koľko miliárd do nákupov hráčov. Ale aj tak, prečo vyhrali? Lebo mali talianskeho trénera, ktorý mal prepracovanú defenzívu, mali fantastickú prechodovú fázu a defenzíva pracovala na sto percent. Ja som fanúšik Bayernu a poviem prečo sa mi viac páčil Heynckes ako Guardiola: Bayern vyhral minulý rok aj preto, lebo Heynckes naučil Robbena a Ribéryho brániť a prinútil ich, aby sa po strate lopty okamžite zapojili do defenzívy. Druhá vec, keď máš k dispozícii rýchlych hráčov, musíš im vytvoriť priestor, kde si môžu nabehnúť. A na tom dnes „horí“ Robben aj Ribéry, lebo ten priestor nemajú, hrajú  kdesi v šestnástke, kde je zhustený priestor. Za Heynckesa mali priestor a v súboji jeden proti jednému prechádzali cez súpera ako chceli.

 

Guardiolov spôsob hry sa dá aplikovať asi iba na španielske tímy.

Radványi: Tobôž sa nedá aplikovať v Anglicku... Vrátim sa však k šéfovi. Samozrejme, každý chce hrať útočne, ale ja si myslím, že na jar sa nám jednalo hlavne o účelnosť. Asi by nikomu nechutilo, ak by sme hrali útočný futbal a prehrávali by sme výsledkami 2:3 alebo 3:5. V zápasoch proti Ružomberku doma a proti Senici sme hrali defenzívne, ale vyprodukovali sme také protiútoky, takú prechodovú fázu... Bohužiaľ, Ákosov zákrok zatienil nielen jeho ale aj náš výkon, lebo sa o tom po zápase takmer nepísalo. Dali sme také góly, že by si ich fajnšmekri vychutnali aj v Nemecku či v Anglicku.

Olejník: Dali sme gól za šesť sekúnd od prvej prihrávky vo vlastnej šestnástke! Ešte jedna vec. Pýtal si sa, v čom som videl príčiny prehier proti Trenčínu či Košiciam. Svojim spôsobom hráči stratili trochu na futbalovej pokore a začali vymýšľať veci, ktoré nerobíme: Zrazu sme videli zbytočné prekračovačky, poťahovačky, z každej situácie chceli vyjsť konštruktívne, aj tam, kde to nebolo vhodné. Keď sme napríklad v druhom polčase zápasu v Myjave zjednodušili svoju hru, zmenil sa radikálne aj náš výkon.

 

Apropo, pokora. Tá nám trochu chýbala - vzhľadom na to, že sme na jarnú časť nastúpili s megahendikepom - keď sme po domácom zápase s Ružomberkom mali reči o tom, že naháňame Žilinu, čo bolo jemne povedané detinské vyhlásenie.

Radványi: Keď sa o tom začalo písať, ja som v kabíne ihneď povedal, že pre nás v žiadnom prípade nie je súperom Žilina, ale Nitra.

FOTO: Lelkes Ernő

Olejník: Ale aj keby boli hocijaké reči, netreba meniť herný štýl, ktorý funguje a robiť veci, ktoré nemajú žiaden význam.

 

Záloha. Keď hral Szarka, bolo veľmi dobré sledovať akú podporu dostávala ofenzívna hra od zálohy. Najúžasnejšie však bolo pre mňa sledovať hru dvoch defenzívnych záložníkov. V podstate celú jarnú časť držali našu defenzívu pokope. Ich hra bola z môjho pohľadu, to najlepšie čo sme na jar predviedli.

Olejník: Veľmi dôležitá v hre stredovej formácie bola, ako si aj ty povedal, hra Straku a Krišta - hlavne Gábora, ktorý urobil strašne veľa špinavej roboty, ktorú ľudia ani nevidia. Gabo sa vrátil domov, získal obrovskú motiváciu hrať za DAC, hrať pred plným štadiónom a bolo to na tom chlapcovi vidieť. Myslím si, že popri ňom sa dostal do pohody aj Darijo, ktorý hral v príprave výborne, ale v prvom zápase mu to nešlo. Aj sme si vtedy dali otázku, či nepodcenil našu súťaž. Podľa mňa mal na jeho kvalitnú hru obrovský vplyv Gábor. Ale Gabo robil nielen špinavú, ale aj konštruktívnu robotu. Odohral čisté lopty a čo je dôležité, odovzdal ich hlavou, konštruktívne, a bol pri tom stále pod tlakom súpera. To isté Otto z ľavej strany, akýsi pokoj priniesli svojimi prihrávkami do našich radov, keď neodkopávali bezhlavo lopty. Síce, Otto to sem-tam s tým pokojom preháňal... :-)

 

Hlavne pri Gáborovi bolo excelentné, ako vedel prihrávkou zmeniť ťažisko a aj rytmus hry...

Olejník: Presne tak. To bolo veľmi dôležité. K zvyšným hráčom zálohy: mali sme tam dynamického a rýchleho Brašeňa, Ujlaky sa dostal do reprezentácie U21, z môjho pohľadu bolo na nich vidno, že sú ešte neskúsení, teda, výkonnostnú krivku si nebudú držať na jednej úrovni, skákala im hore-dole...

 

Aj počas jedného zápasu...

Olejník: Veru, aj počas jedného zápasu. Samozrejme u obidvoch bolo vidno kvalitu, využívali svoje prednosti, keď dynamicky nabiehali do voľných priestorov.

Radványi: My sme sa už o tom rozprávali, že nemôžeš mať dobré mužstvo, ak máš dvoch defenzívnych záložníkov, ktorí nevedia hrať futbal. My sme mali dvoch, ktorí sú na tom herne veľmi dobre. Pre mňa bol najužitočnejším hráčom jarnej časti Gábor. Vzhľadom na to aké zranenie mal, v podstate pauzoval rok, a ako sa po roku vrátil do ligy, viem jeho výkony nazvať iba slovkom: grandiózne! Niečo nenormálne! Takže klobúk dole! Vedľa neho, ako povedal Jožo, rástol zápas od zápasu Krišto. Obidvaja sú kreatívni hráči a veľmi dobre sa dopĺňajú. Čo sa týka krajných, u Ujlakyho bolo vidno, že je zranený. Do zranenia však odviedol veľké penzum práce. U Brašeňa to naozaj lietalo hore-dole, ale je v ňom potenciál. Keď hral koncentrovanejšie a disciplinovanejšie, tak pomáhal Ottovi - mali sme uzavretú ľavú stranu, a aj smerom hore bol vtedy nebezpečný.

 

Roman Gergel.

Radványi: Keď prišiel, mnohí ho v tom čase už odpisovali, lebo sa dovtedy príliš nepresadil. Ja si myslím, že mu nevedeli nájsť post, veď bol pravý obranca, ľavý obranca... My sme mu našli post podhrotového hráča. Inak, oficiálne sme ho k nám zobrali ako krajného záložníka. Mal na poste podhrotového hráča jeden tréning a hneď pri prvom dotyku s loptou, keď si spracoval vysokú loptu pod seba tak, že pritom urobil dvoch hráčov, som vedel, že sa chlapec chytil. V podstate celú jar hral ako z partesu. Posledné zápasy už hral slabšie, ale podľa mňa bol najlepším hráčom ligy v jarnej sezóne a podľa toho si ho všímali aj súperi.

 

Nemal by majiteľ bojovať o Gergela ako lev?

Radványi: My sme sa o tom so šéfom rozprávali a videl som na ňom takéto odhodlanie. Pre mňa je jednoznačnou prioritou Gergel. Druhá vec je, že ponuke zo zahraničia nevieš konkurovať.

Olejník: Strašne ťažké je rozhodnúť sa, kariéra futbalistu je totiž krátka. U Romana bolo dôležité, že mu sadol klub. Cíti sa tu ako futbalista dobre, mal tu podporu aj zvonku od fanúšikov. Jeho sebavedomie rástlo, začal sa cítiť ako ťahúň mužstva, kým aj v skutočnosti bol. Vyhovoval mu aj tréningový proces, pretože sme sa snažili aby tréningy neboli monotónne. Menili sme aj prípravné hry, proste nemali sme na tréningoch stereotyp, ktorý často ubíja. Romanovi tieto veci sadli.

 

Útok. Mali sme všetko perfektne naplánované a aj nám to vychádzalo, v Senici v prvom polčase priam explodovalo, ale prišiel Szarkov skrat...

Radványi: Hm... Ako útočník viem aký je osud útočníkov po jednom-dvoch nevydarených zápasoch, mohol som ho teda po prvom zápase bez výčitiek svedomia posadiť na lavičku. Začali sme však s ním radšej tvrdo pracovať na tréningu. Mimochodom, ja som ho v roku 2011 zobral do Senca i keď ma veľa ľudí odhováralo. Ja som mu vtedy povedal, že má predpoklady hrať nie že v slovenskej, ale v omnoho silnejšej lige. Takže sme šesť týždňov robili na tom, ako má hrať a v Senici bol jednoducho fantastický - akú dal pomocnú prihrávku, ako sa pohyboval presne tam, kde mal, to bola paráda! V polčase som išiel do kabíny, hovorím, dáme im ešte nejaké góly, ale prišiel skrat a koniec... Ja viem, že sa mnohí tešili z bodu, ale my sme v Senici stratili dva body a otázkou bolo: Čo ďalej? Inak, to je dobré poučenie do budúcnosti, pretože najbližšie budem vyberať takéto typy útočníkov: dvoch Szarkovcov a dvoch na brejky. Aby bola typologická substitúcia a aby sa mi kvôli tomu nerozsypal celý systém. Otázka znela: Kto dokáže Szarku nahradiť? Podľa tréningov to vyzeralo na Nurkovića. Nedokázal to.

 

Ale ani na Matúša, čo sa fyzickej pripravenosti týka, nebol v prvých zápasoch dobrý pohľad...

Radványi: Ako povedal Mišo Hipp: Futbal nie je veda, ale veda pomôže futbalu. Jednoducho, futbal neoklameš. Podľa testov, ktoré jasne ukazujú fakty, to naozaj nebolo po fyzickej stránke dobré. Pre mňa bolo príjemným prekvapením, keď išiel hrať od začiatku a vydržal šesťdesiat minút. A čo je neoceniteľné, v dôležitých zápasoch dával extrémne dôležité góly. Problémom bolo, že sa pred zápasom s Nitrou zranil, bol na injekciách, no a potom som už takpovediac vôbec nemal útočníkov.

 

V jeho prípade tu bol ešte jeden zaujímavý moment - ako napriek kondičnému hendikepu vplýva na hráča fakt, že sa mu strelecky darí.

FOTO: Lelkes Ernő

Radványi: My sme o tom s Jožom rozprávali, že tie problémy vyplynuli aj zo zlej rozcvičky a keď prišiel na ihrisko, urobil dva šprinty a bol „v laktáte“. Keď sa však pred zápasom dokonale rozcvičil, odohral naplno šesťdesiat minút. On je srdciar, ide do toho po hlave, ale keď sa nerozcvičí poriadne, sám sa odrovná po dvoch šprintoch.

Olejník: Strašne dôležitá súčasť prípravy je psychológia. Ale psychologická príprava funguje iba čiastočne, jednoducho nemôže byť základom. Nemôžeš psychologickú prípravu glorifikovať na úkor trebárs taktickej prípravy či fyzickej prípravy. To funguje len určitý čas. To je ako keď zomiera človek, a na určitý čas sa cíti super, a potom bum... Maťo Matúš je psychologicky miláčik publika. Chytil sa, určitý čas to funguje. Psychológia je dôležitá časť športovej prípravy, ale nemôžeš zanedbať jej zvyšnú časť. Nemôžeš to postaviť na tom, že ja som teraz „v laufe“. Aj preto sme boli doma silnejší - kvôli divákom, kvôli atmosfére, tá energia z tribún prúdila na ihrisko, ale ak neurobíš zvyšné veci, výhoda tribún sa ti postupne stratí.

Radványi: Tibor, ja ti poviem jednu vec, ako to majú postavené niektoré kluby v Čechách - na domáce zápasy majú väčšie prémie za víťazstvo ako vonku! Preto, lebo chcú vyhrávať domáce zápasy, aby chodili diváci. Vonku keď vyhrajú, tak sú radi, ale majú to postavené na filozofii, aby domáce zápasy hráči odmakali na sto percent. Samozrejme, v tomto prípade nejde o Spartu a o najlepšie kluby.

 

Hm... Toto je filozofia spôsobu motivácie, ktorá uprednostňuje viac finančný profit ako športové hľadisko. Tlak sponzorov a majiteľov orientovaných na profit...

Radványi: Samozrejme.

 

Pred dverami je nová sezóna. Čo by ste považovali za nepoľavenie z nastúpeného tempa?

Radványi: Postupnými krokmi tu musíme vybudovať mužstvo na stabilných základoch. Samozrejme, skončili sme na jar štvrtí, ale bolo by dobré, aby tento fakt nikto nepreceňoval. Máme dobré mužstvo, ale musíme ho doplniť, lebo čo nám najviac chýbalo bola silná lavička. Keď vypadol Ujlaky či Krišto videli sme, že to už nebolo ono. Mali sme na jar šťastie aj v tom, že v prvom jarnom zápase súperovi v 55. minúte vylúčili hráča. Proti jedenástim by sme asi neuspeli.

 

Áno, a mne sa zdá, že takmer identicky s vylúčením košického hráča sme začali fyzicky odchádzať, kondíciu sme mali maximálne na šesťdesiat minút.

Radványi: Presne tak. Pri druhom zápase sme už získali na prípravu týždeň a znovu vylúčili súperovho hráča (v Trnave) v 58. minúte a zápas sme znovu zvládli. Pred druhým domácim zápasom sme boli ako mužstvo po kondičnej stránke už na deväťdesiatich percentách pripravenosti. Chceme teda doplniť lavičku a získať mládežníckych reprezentantov, a perspektívnych hráčov do budúcnosti, ktorým ak si ich vyhliadneme, plánuje majiteľ dať troj-štvorročné zmluvy. To sú už veľmi dôrazné koncepčné kroky. Cieľom je 5.-7. miesto, samozrejme záchranárske práce ako teraz na jar už nechcem zažiť. Keď pánbožko dá, a dostaneme sa do finále Slovenského pohára...

Olejník: Ak sa pýtaš na ciele, takto by som ti odpovedal: Každý v klube má svoju úlohu. A keď sa pýtaš na to, čo nezanedbať, aby sme nehovorili o poľavení, každý nech si stopercentne odvedie svoju prácu. Ak mám povedať za seba, budem to robiť tak ako doteraz, a to bolo jedno či som robil ligový futbal, amatérsky futbal alebo žiakov či dorast. Byť pripravený podľa požiadaviek hlavného trénera na každú tréningovú jednotku ako najlepšie viem. A to je všetko. To je moja úloha a to budem plniť. A keď tak urobíme v klube všetci, tak sa výsledky určite dostavia.

Radványi: Ak tieto veci fungujú, potom to vyzerá tak, ako na jar.

Olejník: Ale tá hrana úspechu a neúspechu je veľká. Možno, že sa úspech nepodarí, ale dôležité je, aby sme si mohli povedať, že sme pre úspech spravili všetko čo sme spraviť mohli.

 

Väčšina rozhovorov, ktoré poskytujete, končí otázkou na výkon divákov. V podstate po pár kolách sa už ťažko hľadali prívlastky, aby sa odpovedajúci neopakovali. Ja sa teda spýtam takto: V nasledujúcej sezóne prídu aj prehry a asi aj doma. Čo by ste si želali, ako by malo reagovať na takéto zápasy veľmi vďačné, veľmi búrlivé, ale zároveň veľmi náročné dunajskostredské publikum?

Radványi: Ja to beriem športovo. Viem, že som tréner, a ten keď nemá výsledky, tak s ním urobia krátky proces. My tréneri vieme, že keď mužstvo hrá dobre, je dobré mužstvo, ale keď mužstvo prehráva, zlý je tréner. To čo má prísť príde, ja nemám strach. Viem, že prídu aj prehry, ale je tu jedno pozitívne zistenie, že diváci stáli za mužstvom, aj za mnou, aj keď sme prehrali. Od novej sezóny budú samozrejme očakávania iné, a ja tiež neviem ako zareagujú. To však viem, že ja budem svoju robotu robiť najlepšie ako viem, aby sa oplatilo chodiť na futbal a aby sme naďalej zabávali divákov.

Olejník: Nechcem zachádzať do nejakých klišé, ale v tomto regióne sa ľudia chodia pozerať na svoje mužstvo a nie na cudzie mužstvo. Keď ľudia vidia, že hráči odmakajú zápas, že zoderú trenky, ale súper je lepší, i tak sa postavia a zatlieskajú, a aj súperovi, čo je rarita, lebo keď porovnáš divákov v Nitre či Trnave, tak tam sa pokrikuje aj po vlastných hráčoch. Aj u nás to bolo, ale len keď videli lajdáckosť. Hráč mohol spraviť hrubú chybu, ale keď ľudia videli, že ju chcel napraviť a „jazdil“ po ihrisku, tak sa postavili a zatlieskali. Čiže, ja nemám obavy. Teraz len ostáva na nás tréneroch, aby sme pripravili našich hráčov, aby sa takto na ihrisku správali.

Radványi: Pre mňa ako pre trénera je to výborná vec, to čo hovorí Jožko, a hovorím to hráčom pred každým zápasom: Diváci nechodia na Slovan, oni sú zvedaví na Vás, pre nich ste dôležití vy a nie súper! To je fantastická vec! To nemá každý!

 

Páni, vďaka za rozhovor, a od trinásteho júna opäť s vyhrnutými rukávmi...

(Tibor Poór, 11.6.2014)