1986/1987 11.KOLO/11.FORDULÓ

  TJ DAC - TJ Plastika Nitra 

1:0 (1:0)

1.11.1986: Pavlíkov rýchly gól posunul DAC na druhé miesto tabuľky. Oficiálna návšteva 10 576 divákov je ligový rekord, ktorý na našom štadióne nebol nikdy prekonaný.

1986.11.01.: Pavlík gyors gólja a táblázat második fokára juttatta csapatunkat. A hivatalos nézőszám (10 576) a legmagasabb a DAC elsőligás történelmében.

DUN. STREDA - NITRA 1:0 (1:0)

DUN. STREDA: Vahala 1 - Kapko 2, Šrámek 2, Liba 2, Fieber 2 - Pavlík 2 (89. Horváth), Krištof 2, Hodúr 3, Kašpar 3 - Šoltés 3 (88. Medgyes), Majoros 2. NITRA: Palúch 1 - Mikuš 3, Chatrnúch 2, Hipp 3, Dekýš 3 - Z. Molnár 3 (62. Gajdoš), Harbuľák 3 (66. Mihók), Jež 2, Moravčík 4 - Halás 4, Lednický 3. Hodnotil: Jozef K o v á č, býv. hráč Dun. Stredy.

Gól: Pavlík (1.). Rozhodca: Chocholouš (2). ŽK: Hodúr – Moravčik, Mihók, Mikuš. Diváci: 10 576.

VÍŤAZNÝ GÓL DAC už úvodnej minúte a slušná hra - to je najvýstižnejšia charakteristika stretnutia dvoch najlepších slovenských celkov. Hlavne v l. polčase Nitra vypredané hľadisko sklamala, ale ani po prestávke sa v koncovke nepresadila. Strelec jediného gólu Pavlík zahodil v 80. min. jedenástku.

(TIP, 5.11.1986)

NITRA SA V DUNAJSKEJ STREDE PRIHLÁSILA DO SÚŤAŽE „UKÁŽ, ČO VIEŠ!“ AŽ PO PRESTÁVKE

DAC bol hneď na koni

Hovorí sa, že futbal nie je bez divákov futbalom. V Dunajskej Strede si ligisti na túto skutočnosť ťažkať naozaj nemôžu, pretože hrajú stále pred plným domom, ba na Spartu i na posledný súboj s Nitrou bolo v hľadisku vyše 10 tisíc divákov - teda viac, než je úradná kapacita štadióna. V deň duelu DAC - Plastika sa dokonca objavila v tlači správa, že šláger momentálne dvoch najlepších slovenských celkov je už vypredaný (na pravé poludnie bolo v predaji už len zopár zvyšných vstupeniek - pozn. red.), čo je u nás rarita, najmä, ak si uvedomíme, že do hľadiska už neraz nevedia oddiely prilákať fanúšikov ani magnetom. Isteže, tento šláger zohral svoje, ale pravdou je predovšetkým to, že DAC doma rozdáva radosť z hry a stretnutia podobného charakteru sú pre fanúšikov tou najlepšou pozvánkou. A keďže si svojich prišli povzbudiť aj skalní z Nitry, ani neprekvapilo, že hodinu pred výkopom bolo pomaly umením nájsť v hľadisku voľné miestečko.

Veľký zápas sa začal, a hoci divákov držal v napätí až do konca, ani jedno mužstvo ho dostatočne neochutilo svojimi koreninami - takže videli len málo pekných akcií, pohotových a gólových striel. Bolo to zrejme tým, že hráči v takýchto zloženiach hrali najdôležitejší zápas svojej kariéry, takže pocit zodpovednosti im príliš zväzoval nohy a myslenie. Bolo to však nepochopiteľné, najmä keď už po necelej minúte hry dal Pavlík vedúci gól DAC, a tak sa otvárali dvere pre súťaž „Ukáž, čo vieš!“ Lenže práve Plastika, ktorá mala maximálne vysúkať rukávy a odpovedať na jeden z najrýchlejších z doterajších 238 jesenných ligových gólov (okrem tohto hráča dali gól už v 1. min. Laušman, V. Kula, Molka a Lednický), bola akosi zmrazená a celý l. polčas zostala v tieni svojho útočného umenia. Jej tréner Kamil M a j e r n í k na margo tejto skutočnosti po zápase povedal: „Hrali sme len jeden polčas - a to bolo na skúseného a vyzretého súpera málo.“ Touto myšlienkou povedal veľa. DAC má momentálne zrelšie mužstvo, a kým sa hostia spoliehali na chytristiku, prehrávali jasne na celej čiare. Pravda, práve po prestávke a najmä s postupným príchodom Gajdoša a Mihóka sa ukázalo, že Nitra bola silnejšia vtedy, keď maximálne vsadila na útok. Lenže ak už niekto pevne sedí na koni a je silný, ťažko ho z neho zosadiť. A keďže Nitra na svoje najsilnejšie zbrane dlho zabúdala, so súperom takých kvalít, akým je momentálne DAC, si nemohla poradiť.

Tento zápas možno nazvať taktickými manévrami. Preto trebárs DAC nehral taký parádny futbal, ako proti Sparte alebo Bohemiansu, rovnako ako Nitra v dueloch s Chebom, Duklou a pod. Išlo v ňom totiž nielen o to, kto z koho, kto bude po sobote najúspešnejším slovenským celkom, ale - ako priebeh 11. kola ukázal - v hre bolo nakoniec 2. miesto v prvoligovej tabuľke! Po prvý raz vo svojej histórii sa naň dostal DAC, a myslíme sli že po hre, akú v spomínaných dueloch s Pražanmi ukázal, vklínil sa medzi nich zaslúžene. V zápase s Plastikou zasa ukázal svoju taktickú zrelosť i väčšie skúsenosti.

Jeho tréner Karol P e c z e poznamenal: „Našou snahou bolo eliminovať herné prednosti súpera, udávať tón, čo si myslím, že sa nám podarilo už tým, že sme dali gól hneď na začiatku. Keby sme boli premenili jedenástku, dojem z našej hry mohol byť ešte lepší.“ Faktom je, že s výnimkou polhodiny v II. polčase mal DAC viac z hry, pretože dokázal eliminovať tvorivé úsilie a ostrie nitrianskeho útoku. Mladá dvojica na hrote Halás - Lednicky, ktorá je pre náš futbal zaiste prísľubom, sa teda tentoraz nepresadila, podobne, ako jej spoluhráči. Cenné je však to, že Dun. Streda marila úsilie súpera futbalovými zbraňami. Napokon, jej hráči faulovali za celý zápas iba 11-krát (!), a aj žltá karta, ktorú dostal Hodúr, nebola za faul, ale za odvrávanie rozhodcovi Chocholoušovi po ruke.

Ak sme už spomínali manévre, mnohých prekvapilo i to, že DAC nehral doma v tradičnom rozostavení 4 -3 -3, ale vyrukoval so skladbou 4 - 4 - 2. Tréner K. P e c z e to vysvetľoval takto: „Máme technických i pohyblivých hráčov, sme schopní hrať variabilnejší futbal, a tento spôsob hry nám umožňoval lepšie rozdeliť sily pre útočnú i obrannú činnosť, posilniť stred poľa, kde sme však často strácali loptu. Pravda, treba brať do úvahy aj kvality súpera a nepodceňovať jeho schopnosti.“ I v týchto slovách je kus pravdy, pretože každý hrá zvyčajne toľko koľko mu súper dovolí. A zhodou okolnosti na ihrisku hrali mužstvá, ktoré už nielen čosi vedia, ale predovšetkým chcú hrať. Preto v zápase nebolo hrubých faulov, ktoré by niekoho boleli, napokon štyri žlté karty, ktoré rozhodca Chocholouš ukázal, vyplývali skôr z toho, že sa snažil maximálne strážiť pravidlá hry, a hoci sa po zápase diskutovalo, či niektoré jeho verdikty neboli príliš úzkostlivé, možno povedať, že futbalu viac pomohol než poškodil! Pravda, rozhodcovi uľahčili úlohu aj hráči, ktorí napriek svojej hernej podlžnosti sa predsa len venovali hre, a nie výstrelkom. A keďže dobrá pohoda vládla aj v hľadisku, šláger dal jasnú odpoveď na to, že aj dôležitý zápas sa môže hrať bez hnevu a v dobrej atmosfére. Preto aj keď v slabšom vydaní než inokedy, zvíťazila nakoniec hra a diváci odprevádzali hráčov potleskom. A to je predsa na futbale to najkrajšie.

(-gd-, TIP 5.11.1986)

(Spravodaj DAC-Dukla Praha, 22.11.1986)

Ocitli sa futbalisti DAC-u Dunajská Streda a Plastiky Nitra

NA PRAHU NOVEJ TRADÍCIE

Derby.

Asociácie.

Sparta-Slávia, Slovan-Inter, Celtic-Rangers (v Glasgowe), Crvena Zvezda-Partizán (v Belehrade), United-City (v Manchestri), Inter-AC (v Miláne), Everton-FC (v Liverpoole), Bayern Mníchov-Hamburger sv. Čo vám pripomínajú tieto dvojice známych futbalových mužstiev? Možno okamžite, možno po krátkom rozmýšľaní by ste určite odvetili: Aha, veď to sú predsa derby-stretnutia.

Akú zvláštnu atmosféru dokáže vykúzliť takéto derby. Dokonca aj vtedy, keď sa zhodou okolností súperom, v lige mimoriadne nedarí, keď je ich postavenie v tabuľke odlišné. Štadióny sa zvyčajne viac naplnia, hráči vydávajú zo seba viac úsilia, hrajú lepšie, neraz však, práve pod ťarchou derby, aj horšie, kŕčovitejšie. Prosto, v derby-stretnutiach je všetko možné. Úlohy favoritov sa menia v priebehu hry, skúsení sazkári pri tipovaní uvažujú nad trojtipmi.

FUTBALOVÉ MESTÁ

Ani nie tak dávno obaja súperili spolu v Slovenskej národnej lige. DAC i Plastika. Dunajskostredčania – ako relatívny nováčik v tejto súťaži, lebo v centre Žitného ostrova – hoci futbal tam mal svoju tradíciu i popularitu – nikdy v minulosti nesnívali o vyšších futbalových métach. Nitra – ako mužstvo, ktoré predtým už okúsilo atmosféru najvyššej súťaže, ako mesto, ktoré sa výraznejšie zapísalo do povedomia futbalového fanúšika. Úpadok slovenského futbalu, nech už to bolo z takých alebo onakých dôvodov, prikvačil Nitru a ocitla sa o kvalitu nižšie, „iba“ v druhom slede. V Nitre si iný cieľ ako opätovný návrat do 1. ligy ani nemohli vytýčiť, lenže v tých časoch už aj Dunajská Streda mierila vysoko. Funkcionársky aktív získaval skúsenosti, pre hráčov sa vytvárali prvoligové podmienky, prišiel ambiciózny tréner v osobe K. Peczeho a cieľ bolo totožný s nitrianskym - postup do 1. ligy. Podarilo sa to Dunajskej Strede, ale v oboch vzájomných zápasoch bola Plastika - lepšia, futbalovejšia. Prešiel rok. Nitra postúpila tiež a dnes na Slovensku nikto nepochybuje, že DAC a Plastika udávajú tón slovenskému futbalu, že v ich hre je najviac progresívnych prvkov, odvahy, napokon aj najväčší záujem divákov. Dunajská Streda a Nitra sú v súčasnosti najfutbalovejšie mestá Slovenska a Bratislava, Košice či Trnava tento fakt zrejme aj uznávajú. Kto nie, mal prísť na zápas 11. kola do Dunajskej Stredy. Všetky priľahlé ulice boli plné áut, ešpézetky z celého Západoslovenského kraja naznačovali, že záujem ďaleko presahuje miestny rámec.

"Nitrania žiadali od nás do päťtisíc vstupeniek, celý týždeň sme si lámali hlavu, ako uspokojiť záujemcov“, opakovali s neskrývanou hrdosťou viacerí domáci funkcionári. „Problémy“, ktoré v Bratislave, Trnave či Košiciach už roky nepoznajú... Strapce divákov, najmä mladých, viseli na všetkých okolitých stromoch, strechách, ale ani tak sa nedostali všetci dnu.

Derby priťahovalo, hoci... ani zďaleka sa nemohlo popýšiť takou tradíciou, ako sme uviedli pri mužstvách v úvode článku.

KAMIL MAJERNÍK NEROZUMEL SVOJIM ZVERENCOM

Výsledok poznáme, okrem tých vyše desaťtisíc priamych prítomných videli stretnutie z televízneho záznamu ďalšie státisíce futbalových priaznivcov. Boli spokojní? Sklamaní? Čakali viac? Naplnil zápas očakávania odborníkov? Nie, nechceme robiť prieskum verejnej mienky, napokon na futbale je aj to zaujímavé, ako rozdielne ho ľudia hodnotia. Koľko rôznych názorov sa vystrieda.

Miestnosť na zvyčajné pozápasové tlačové besedy s trénermi sa naplnila do posledného miesta. Ako budú dianie hodnotiť vari najviac zainteresovaní, tréneri? Prišli takmer naraz, Kamil Majerník vpredu – ako sa na hosťa patrí, Karol Pecze za ním. Kto už sám vyskúšal sedieť na trénerskej lavičke, na akejkoľvek úrovni a v akomkoľvek športe, vie sa vžiť do ich úlohy. Majú hodnotiť zápas iba niekoľko minút po jeho skončení pred ľuďmi, ktorí okolo futbalu už čosi videli, prežili, ktorí sa na stretnutie pozerali očami nezainteresovaných profesionálov. Pred novinármi pripravenými zachytiť ich slová a tlmočiť ďalej všetkými prostriedkami masovej informácie čitateľom, poslucháčom, divákom. Dokážu sa tréneri vždy odosobniť a pozrieť sa na deväťdesiat minút futbalovej drámy z nadhľadu?

„Viem, celý týždeň sa aj v mojom okolí neustále spomínalo toto derby nateraz dvoch najlepších slovenských mužstiev ligy. Viem, že to isté počúvali aj hráči, že logicky na nich vplývalo, že narúšalo psychickú stabilitu. Aj tak však nerozumiem svojmu mužstvu, čo vlastne celý prvý polčas chcelo? Toľkú pasivitu, nie, to som nečakal. Prepásli sme štyridsaťpäť minút, potom sme chceli rýchlo-rýchlo všetko dobehnúť. Nech už je nervozita akákoľvek, tak málo ligové mužstvo za polčas nesmie vyprodukovať,“ začal svoje hodnotenie nitriansky kormidelník s chvejúcim sa hlasom. Bolo na ňom vidno, ako sa silou vôle núti k pokojnému tónu, hoci najradšej by sa bol niekde poriadne „vyzúril“.

„Naozaj je ťažké hneď teraz objektívne hodnotiť zápas, ešte som plný emócií“, povedal snažiac sa o úsmev vyúsťujúci skôr v násilnú grimasu. „Prečo sme nehrali to, čo sme v skutočnosti schopní?“ – opakoval si otázku možno aj preto, aby získal drahocenné sekundy , aby sa mu z mysle vytratili pocity nespokojnosti z výkonu chlapcov. „Vonku sme zohrali rôzne zápasy, podávali sme výkony dobré, priemerné i podpriemerné, tento by som zaradil prinajlepšom do kategórie slabého priemeru. Určite svoje urobil rýchly gól Pavlíka už v 2. minúte, lež v nijakom prípade nemal až natoľko ovplyvniť výkony skúsenejších hráčov. Nechcem však zvaľovať vinu iba na nich, očakávanie nesplnili ani mladí, ktorí dostali v uplynulých kolách toľko pochvaly aj v tlači. Stratili sme stred poľa a tým aj zápas.“

KAROL PECZE: POUČILI SME SA

Dunajskostredský tréner mal „pozičnú“ výhodu. Nielen preto, že jeho mužstvo vyhralo, ako domáci dostal slovo až na druhom mieste a mal predsa len viac času na schladenie emócií.

„Naozaj išlo o nádych derby-stretnutia, atmosféra bola nabitá napätím a tých deväťdesiat minút stálo hráčov veľa síl, predovšetkým psychických. My sme sa celý týždeň starostlivo pripravovali na eliminovanie herných kvalít súpera. Nepopieram, že sme sa hodne poučili z z našich predchádzajúcich spoločných zápasov. Nepustili sme sa do otvoreného útočenia, neustále sme dávali pozor na rýchle nitrianske hroty. Tak napríklad Kapko, náš najrýchlejší obranca, sa mal do útočenia zapájať podstatne menej ako inokedy, musel dávať pozor na Halása. Podľa vzoru mexických majstrovstiev sveta sme posilnili stred poľa, doma zvyčajne hrávame s tromi útočníkmi, proti Nitre sme vysunuli iba dvoch, Šoltésa a Majorosa. Rýchly gól nám určite pomohol, nečakal som však, že Nitru až tak vyvedie z miery. Celý polčas sa iba hľadala.“

Obraz hry sa však v druhom polčase zmenil, taktovku prevzala Plastika a vyrovnanie v niektorých momentoch viselo vo vzduchu. Prečo taká zmena? Čo sa udialo cez prestávku v šatni? Vari odzneli slová o držaní výsledku?

„To nie," vraví rozhodným hlasom K. Pecze. „Nikto nehovoril o tom, že jediný gól nám už zabezpečuje dva body, že sa budeme snažiť hrať na udržanie výsledku. Predovšetkým sa zlepšila Nitra, viac behala, hrala aktívnejšie. Pri hodnotení nášho výkonu neslobodno zabudnúť, že sme hrali proti veľmi kvalitnému mužstvu, že naším súperom nebol nejaký outsider, ale jeden z najnebezpečnejších kolektívov tohtoročnej ligy.!“

Keď sme odchádzali zo štadióna, predtým beznádejne plné ulice sa už vyľudnili, svetlá reflektorov tisícok áut sa kĺzali po cestách vedúcich každým smerom z Dunajskej Stredy. Pred vchodom sa mihla známa postava niekdajšieho kanoniera DAC-u Plastiky Nitra, Ing. Ladislava Tótha. Ako sa jemu páčilo stretnutie?

„Prvýkrát som sa pozeral na zápas DAC-Plastika z tribúny. S Nitrou som tak, že jej držím palce v každom zápase, samozrejme, okrem toho, ktorý hrá s Dunajskou Stredou. Som rád, že sme vyhrali, ale hráči oboch tímov sa mi zdali akýsi strnulí. Zrejme zodpovednosť , strach o výsledok zväzuje nohy i mysle. V derby sa nehrá ľahko. Od nášho posledného vzájomného zápasu sa v kádroch všeličo zmenilo. Smerom ku kvalite, DAC získal kvalitných stredových hráčov, z ktorých takmer každý vie zakončovať, takže útočníci už nie sú natoľko odkázaní sami na seba ako povedzme ešte pred rokom. Zmenil sa spôsob hry mužstva, pôsobí jednoznačne vyzretejšie.“

Takmer každý označil stretnutie prívlastkom – derby. Je to nadsadené, predčasné, preexponované? Vari to nie je ani také dôležité. DAC sa však víťazstvom dostal na 2. miesto ligy, a to je určite historický úspech tímu.

(Matej Széher, Štart)

Návšteva na prvom derby DAC-Nitra v 1. lige bolo v úradnej správe 10 576. Nikdy viac toľko ľudí na ligový zápas neprišlo. Oficiálne. Tento počet bol prekonaný až v roku 1988 pri zápase s Bayernom.

Az első DAC-Nitra rangadóra a legfelsőbb osztályban hivatalosan 10 576 néző volt kíváncsi. Ezt a számot az 1. ligában nem sikerült meghaladni. Csak a Bayern elleni 1988-as UEFA kupa meccsen volt magasabb a nézőszám.