1986/1987 Slovenský pohár - finále/Szlovák kupa - döntő

 

  TJ Plastika Nitra - TJ DAC  

 

0:0, 5:6 na 11m/tizenegyesekkel

 

22.4.1987: DAC vložil do svojej vitríny prvú cennú trofej. Kedy sa k podobnému úspechu opäť aspoň priblíži?

1987.04.22.: Az első értékes kupa a DAC tulajdonában! Mikor sikerül megközelíteni ezt a jelentős sikert?

 

Dátum, čas/Időpont, óra: 22.4.1987 (streda / szerda), 16.30 h

Góly/Gólok: -

Penaltový rozstrel/Tizenegyes párbaj: Pavlík nepremenil/kihagyta, Gajdoš 1:0, Medgyes 1:1, Herák 2:1, Liba 2:2, Czuczor 3:2, Mičinec 3:3, Moravčík nepremenil/kihagyta, Michalec 3:4, Chatrnúch 4:4, Krištof 4:5, Hipp 5:5, Fieber 5:6, Lednický nepremenil/kihagyta

DAC: Vahala - Kapko, Šrámek, Liba, Fieber - Pavlík, Krištof, Kašpar (73. Michalec) - Šoltés (99. Medgyes), Mičinec, Bartoš

Tréner/Edző: Karol Pecze

Nitra: Palúch - Mikuš (113. J. Molnár), Chatrnúch, Hipp, Harbuľák - Herák, Jež, Moravčík - Borko (77. Czuczor), Lednický, Gajdoš

Tréner/Edző: Kamil Majerník

Štadión/Stadion: Trnava, 6601 div./néző

Rozhodca/Játékvezető: Krchňák - Chocholouš, Liška

Žlté karty/Sárga lap: Jež, Moravčík - Liba

Červená karta/Piros lap: -

Poznámky/Jegyzőkönyv: DAC bez/DAC-ból hiányzó: Hodúr, Majoros (zranenie / sérülés)

 

Spravodaj - Híradó:

 

Finále Slovenského pohára vo futbale

Nitra-Dunajská Streda 0:0, 5:6 na pokutové kopy

V 18. finále Slovenského pohára futbalistov v Trnave videlo veľmi aktívne obecenstvo urputný súboj dvoch súčasných najlepších mužstiev. Za 90. min. súboja boli aktívnejší hráči Plastiky Nitra. Začali hrať útočnejšie ako ich súper a už v 5. min získali prvý roh, po ktorom sa Borko zle orientoval a nevyužil šancu. O niekoľko minút sa pokúsil Kašpar ohroziť Palúcha a po ňom Herák rovnako zle trafil. Hráči Dun. Stredy útočili zriedkavejšie, bolo cítiť neprítomnosť Majorosa a pred Palúchom bolo dosť málo nebezpečenstva. V 19. min sa zrodila prvá veľká šanca nitrianskeho kolektívu: Šoltés fauloval, Moravčík výborne našiel Gajdoša, ktorý vystrelil, Vahala loptu vyrazil iba do ľavej žrde, odkiaľ sa dostala na roh. Pavlíkov pekný volej v 20. min netrafil bránu a rovnako v 22. min. Borko po gajdošovej prihrávke minul cieľ svojou strelou. V 30. min. mal najväčšiu šancu DAC-u Šoltés, ktorý prebehol medzi obrancami Plastiky, ale Palúch mu loptu vzal z nôh. Jedinú poriadnu strelu prvej polovice vyslal v 33. min. Bartoš, ale lopta išla tesne vedľa ľavej žrde. Viesť však mohla Plastika, lebo v 45. min. Borko hlavičkoval na bránu, Vahala loptu iba slabo odrazil a Kapko zachraňoval z bránkovej čiary.

Väčšia časť druhej polovice bola takisto v znamení nitrianskych možností. V 55. min. Moravčík krásne našiel Gajdoša, ten vbehol do šestnástky a namiesto streli zvolil niekoľko kľučiek, až mu loptu vzali. Gól mohol byť aj z Lednického akcie v 61. min., keď nitriansky útočník po zemi vystrelil a Vahala loptu iba vykopol. V 73. min. prišiel na ihrisko Michalec, ktorý sa o štyri minúty prezentoval výbornou strelou z dvadsať metrov, ktorá išla tesne vedľa. V záverečných minútach zachránil nerozhodný výsledok Vahala, keď vyškriabal veľmi peknú strelu Ježa z priameho kopu na roh, keď predtým fauloval Šrámek. Keďže v normálnom hracom čase sa stretnutie skončilo 0:0, tak sa predlžovalo.

Nakoľko v normálnom hracom čase gól nepadol pri slabších útočných možnostiach oboch súperov, nemal ani jeden z nich veľkú nádej trafiť do siete ani v predĺžení. Za 30. min. dosiahla Nitra síce tri rohy, pri poslednom hlavička Hippa išla tesne vedľa, ale napokon sa rozhodovalo pri strieľaní jedenástok.

Úvod bol pre DAC nepriaznivý, keď Pavlíkovu strelu Palúch vyrazil. Postupne premieňali Gajdoš, Medgyes, Herák, Liba, Czuczor, Mičinec, potom Moravčík strelil vedľa, Michalec upravil na 4:3 pre DAC, ale Chatrnúch vyrovnal na 4:4. V druhej sérii Krištof stanovil na 5:4, Hipp na 5:5 a Fieber na 6:5, napokon Lednického jedenástku Vahala vyrazil. Dunajská Streda prevzala pohár z rúk predsedu VFZ SÚV ČSZTV M. Jarábka.

Žlté karty: Jež, Moravčík, Liba

NITRA: Palúch – Mikuš (113. J. Molnár), Chatrnúch, Hipp, Harbuľák – Herák, Jež, Moravčík – Borko (77. Czuczor), Lednický, Gajdoš. Tréner K. Majerník.

DUNAJSKÁ STREDA: Vahala – Kapko, Šrámek, Liba, Fieber – Pavlík, Krištof, Kašpar (73. Michalec) – Šoltés (99. Medgyes), Mičinec, Bartoš. Tréner K. Pecze.

Rozhodovali Krchňák (Chocholouš, Liška) – 16 601 divákov.

(Ján Novák, Šport 23.4.1987)

 

Komu sviatok, komu všedný deň!

Slovenské pohárové finále s podnecujúcim prológom, rozpačitým jadrom a vzrušujúcim epilógom

Je dohrané.

Rekapitulujeme.

Zhŕňame dojmy.

Bol sviatok, či všedný deň?

Jozef Adamec, jeden z tých verných služobníkov futbalu, ktorí dokážu prejsť za novým domovom i dvesto kilometrov, posúdil, no nerozsúdil: „Prostredie povýšilo tento zápas na udalosť. Je dobré pre futbal, že Slovenský pohár bol konečne verejne docenený. Od aktérov som však čakal viac. Povinnosti v defenzíve poznačili hru.“

Zranenie kapitána DAC Dunajská Streda Juraja Majorosa podalo kapitánsku pásku najstaršiemu v kádri mužstva zo Žitného ostrova, 32-ročnému Karolovi Krištofovi, oddanému služobníkovi najpopulárnejšej loptovej hry, ktorý na rozdiel od talentovaných musel stále dokazovať opodstatnenosť osobných športových ambícií, zabúdať na nevydarené pokusy a hotovať sa na nové. Ak smel prvý zovrieť v dlaniach krištáľovú trofej a naplno tým precítiť výnimočnosť dňa, bolo v tom tiež kus spravodlivej odmeny za dlhoročnú futbalovú statočnosť.

Sviatočnou ostala reakcie publika podnecovaného stupňovaním dramatiky, vývoja finále a s výnimkou dvoch pokusov o nešportový prejav z nitrianskeho tábora obojstranne vynaliezavého vo formách pobádania hráčov.

Napriek enormnej bojovnosti hra poskytla všednejší dojem. Gradáciou napätia udržiavala sústredenú pozornosť všetkých, ktorých pritiahol do hľadiska reálny predpoklad veľkého finále, ale namiesto kvalitných produktov tvorby ponúkla len kvalitu hernej disciplíny v úzkostlivom strážení vlastného zázemia. Ani jedno mužstvo vyslovene nebránilo, ale obe bojovali, aby zabránili. Opatrnosť mala svoje opodstatnenie, hoci namiesto nej by sme boli radšej privítali spontánnosť prejavu. No spontánnosť vychádza z bezstarostnosti a pre túto črtu nebolo vzhľadom na význam súvislostí na ihrisku miesta.

- Nechceli sme hrať zámerne na 0:0 a potom sa spoliehať na zdar v penaltovom súboji, lebo DAC nie je mužstvom, ktoré vie hrať defenzívne. Tento spôsob hry mu nie je vlastný. Naši fanúšikovia žiadajú od nás iný prejav. Taký, akým sme sa predstavili tri dni pred pohárovým finále proti Vítkoviciam. Podobný výkon však nedokážeme v takom krátkom čase zopakovať, preto sme museli pouvažovať o spôsobe hry. Musel som mať na zreteli, že v mojom mužstve je viac tridsiatnikov ako v tíme Plastiky, pretože u mladších je regenerácia rýchlejšia. Súper to potvrdil optickou prevahou v poli, ale DAC vedel, čo chce. Vytrvalosti a sily mal dosť, iba zvyčajná výbušnosť mu chýbala. Stredopoliari, ktorí proti Vítkoviciam dominovali, boli ťažkopádnejší.

V slovách Karola Peczeho sa premieta nevhodnosť zvoleného termínu. Pripomína, že by sa dalo hrať o týždeň neskôr a odpočinutí súperi by boli schopní odvďačiť sa vysokému záujmu športovej verejnosti vyššou kvalitou produkcie. Úloha žiť s pohárovou „povinnosťou“ o týždeň dlhšie by ich iste nebola znepokojovala, pretože s aktuálnosťou tohto zápasu sa zžívali dostatočne dlho a brali ju ako historickú udalosť v živote oddielov i teritórií bez ohľadu na deň konania. Podobnej mienky sú aj v nitrianskom tábore. Tím Plastiky prežil jarné sviatky dlhým cestovaním do Plzne a nazad a ich ligové vystúpenie v meste prazdroja neodtajilo, že mysľou sa im preháňa viac pohárová streda ako ligová nedeľa.

- Predpoklad, že v českom pohárovom finále obstojí skôr Sparta, ktorú tipujeme na majstra, vytváral víťazovi slovenského finále šancu na účasť v PVP. V našom oddiele, rovnako ako v dunajskostredskom, sme o európskych pohárových súťažiach zatiaľ iba čítali a odrazu tu bola príležitosť v istej priaznivej konštelácii do nich zasiahnuť. V podvedomí hráčov táto myšlienka rezonovala.

Plastika vo finále preukazovala vyššiu mieru nespokojnosti s bezgólovým stavom zápasu diktovaním tempa. Usilovala sa rozhodnúť o výsledku v riadnom hracom čase. Podarilo sa jej prevýšiť súpera, reagovať na nitriansky spôsob hry zmenou osvedčenej taktiky vo vytváraní protitlaku, ale konečný efekt toto usilovnejšie mužstvo nedosiahlo.

- Takticky sme to zvládli výnimkou útočnej fázy, - posúdil Kamil Majerník. - Chceli sme postaviť trojčlenný útok, ale pretože nám obe krídla maródujú, museli sme zaradiť do prvej línie stredových hráčov. Bez krídel si nedokážeme vytvoriť plodnejšiu prevahu. Dokázali sme však aspoň eliminovať obvyklú útočnosť krajných obrancov DAC Kapka a Fiebera, a prinútili sme tvoriť stopérsku dvojicu Liba-Šrámek, ktorá je v útočení slabšia. A keď Herák, ktorého výkon bol veľkou pomocou obrane, vypojil z hry Pavlíka, ostal súper od góla ďalej ako naše mužstvo.

A tak museli rozhodnúť penalty. „Večná lotéria,“ ako konštatoval Jozef Adamec napriek osobnej povesti chýrneho strelca.

- Rátali sme s nimi a starostlivo sme ich nacvičovali, - pripomenul dunajskostredský tréner. – Raz som už zažil takéto finále, vtedy, keď hral Slovan s Bohemiansom a úspešnosť v streľbe z bieleho bodu nám priniesla víťazstvo. Bola určená základná pätorka a aj naše dve striedania v závere zápasu smerovali k tomu, aby sa na ihrisko dostali hráči s dobrou kopacou technikou. Pavlíkov nezdar, hoci to bol úvodný pokus, mal aj svoje plus, lebo vyburcoval ostatných k najvyššej miere zodpovednosti. Sám som sa nezľakol, lebo som rátal, že u súpera musia prísť na rad i mladí hráči, ktorí nemajú toľko rutiny a istoty. Nech to znie ako prejav škodoradosti, že ma moje tušenie nesklamalo.

- v Nitre venujeme štandardným situáciám v týždennom mikrocykle dostatočný priestor na to, aby boli hráči na úlohu obstáť v ich realizácii dostatočne spôsobilí. Zhodou okolností nám tentoraz chýbali dvaja, ktorí sú poverení kopaním jedenástok v ligových zápasoch, Dekýš i Zolo Molnár. A tak sme museli predsa len improvizovať. Herák s Czuczorom, napriek tomu, že ešte nikdy neležala na ich pleciach podobná ťarcha, obstáli. Hipp, chlap ako hora, odmietol zaradenie do prvej päťky, taký vysoký tlak zodpovednosti pociťoval. Moravčík, ten sa bral sám od seba. Je v takýchto kritických momentoch psychicky voľnejší, možno i ľahostajnejší. A Lednický? Dostal zo všetkých mladých, ktorým sa tlačia „rožky“, poučenie, že ešte stále sa majú čo učiť. On a jeho rovesníci sa ocitli v úspešnosti, v popularite a aj v sebavedomí príliš hore. Teraz sú na spodku a my ich budeme musieť pomaly dvíhať, pretože sme nedohrali. Musíme si teraz stanoviť nové ciele, - zhrnul tréner Plastiky.

Nebolo to ako v nových hospodárskych smerniciach, kde stojí, že kto viac vytvoril, má aj viac dostať. Futbal má svojské kritériá. Jedno finále prežil aj s tým nebývalým vzrušením, ktoré ho sprevádzalo, druhé ponúka. Nič nestojí v ceste tomu, aby ho opäť obstarali tohtoroční finalisti, ktorí futbalovo stoja  o krôčik pred ostatnými. A ak sa to podarí, požiadame, aby do rezervoáru kolektívnych i osobných kvalít načreli smelšie, ako urobili na hrboľatom trnavskom trávniku.

(Pavel Podolský, Štart 4.5.1987)

 

Rákérdeztünk

1987. április 22.-én a DAC labdarúgói eddigi legnagyobb sikerüket érték el. A Trnavában lejátszott mérkőzésen megszerezték a Szlovák Labdarúgó Kupát, s így a kék-sárgák játszhatnak majd a Spartával a Csehszlovák Labdarúgó kupa döntőjében. Hogyan vélekedik a DAC edzője PECZE KÁROLY e nagyszerű fegyvertényről?

„A Szlovák Labdarúgó Kupa megszerzése folytatása és egyben kicsúcsosodása volt egy remekbeszabott sikersorozatnak, mely az 1. labdarúgó liga 1986/87-es idényének indulásakor vette kezdetét. Tavasszal is sikerült ezidáig úgy szerepelnünk, hogy a táblázatban elfoglalt pozíciónk biztosította számunkra az Inter Kupában való szereplés jogát. Ma már a Szlovák Labdarúgó Kupa birtokosaiként az országos kupadöntőre gondolunk. Talán azt is mondhatnám, s ezt nem óvatosságból teszem, hogy eredeti célkitűzéseinket már túl is szárnyaltuk. A DAC Európa kapuit döngeti, s leendő ellenfeleinknek meg kell tanulniuk Dunaszerdahely nevét, el kell látogatniuk Csallóközbe, a dunaszerdahelyi járásba, hogy megmérkőzzenek velünk! Sőt a DAC előtt felccsillant a második legrangosabb kupában – a Kupagyőztesek Európa Kupájában való szereplés lehetősége is.“

- Ne is tagadjuk, a nézők, elsősorban a DAC szurkolótábora látványosabb, színvonalasabb futballt várt a trnavai kupadöntőtől...

„Annyi bizonyos, hogy a táblázat két jelenlegi éllovasa a bemutatott játékánál jóval többre is képes. A nagyiramú vasárnapi bajnoki mérkőzés után ezúttal a játék színvonala nem haladta meg a közepest. Tapasztalatból állítom, ugyanis a Slovan edzőjeként 2x és a Žilina trénereként 1x már volt alkalmam kupadöntőre csapatokat felkészíteni, hogy az ilyen találkozó tétje és atmoszférája rendkívüli módon rányomja bélyegét a játékosok teljesítményére, meghatározza az edzők taktikai utasításait és gyakran előfordul, hogy egy taktikai hiba folytán máris szertefoszlik a nagy kupaálom. Ezért volt tapasztalható az, hogy középpályásaink többet törődtek a védekezéssel, szélsőhátvédjeink is inkább az ellenfél csatárait őrizték mint bátor felfutásaikkal, ahogy ez náluk megszokott, az ellenfél kapuját veszélyeztették. Így a Majoros nélkü játszó csatársorunk nem nagyon került veszélyes helyzetbe. Ezen kívül a pálya talaja sem volt méltó a találkozó jelentőségéhez.“

- Mivel a rendes játékidőben nem esett gól, sőt még a 2x15 perces hosszabbításban sem, így hát 11-es rúgásokra került sor. Az első büntetőt Pavlík kihagyta. Gondolta-e ezután Pecze edző, hogy ebből még a végén kupagyőzelem is lehet?

„Amikor 120 perc után sem dőlt el a kupadöntő sorsa, szentül meg voltam arról győződve, hogy ezúttal a Szlovák Labdarúgó Kupa Dunaszerdahelyre kerül. Játékosaim az edzéseken sokat gyakorolták a 11-es rúgásokat és a szakvezetés az első sorozathoz tapasztalt, hidegvérű, jó rúgótechnikával rendelkező játékosokat jelölt ki. Az első kihagyott büntető /Pavlík/ véleményem szerint pszichikailag pozitívan hatott a többi DAC-játékosra, míg a Plastika Nitra játékosait mintha már előre győzelemittassá változtatta volna. Így azután minden bizonnyal a kellő koncentrációhiánya okozta Moravčík és Lednický kudarcát. Sokan mondják, hogy szerencsénk volt. Annyi bizonyos, hogy a szerencsével most nem álltunk hadilábon, de hiszen a szerencse is hozzátartozik a focihoz. Ilyen már a labdarúgás.“

- A fegyelmezett, higgadt, körültekintő játék végül is meghozta gyümölcsét. A kollektíva példásan harcolt, de az világos volt mindenki számára, hogy néhány játékos, elsősorban a védelemben játszók közül felülmúlta társait. Kiket emelne ki név szerint az edző?

„Mindenki, legyen az játékos, vezetőségi tag, a realizációs tím, sőt a lelkes DAC szurkolók, egyaránt jelentős mértékben járultak hozzá a kupasikerhez. Mindenki a maga módján, az adott keretek között. Én mégis kiemelném VAHALA kapus, illetve két védőjátékos LIBA és KAPKO teljesítményét. Kapusunk bizony egy-két gólnak látszó lövést tett ártalmatlanná és jeleskedett a büntetőrúgások hárításánál is, míg a két említett védő pedig nagyon határozott, magabiztos közbeavatkozásaival rendre hárította a Plastika veszélyes ellentámadásait.“

- A DAC edzője PECZE KÁROLY annak idején a Slovan Bratislava mestereként akkori csapatát győzelemhez vezette a Csehszlovák Labdarúgó Kupa döntőjében. Meg tudja-e ismételni ezt a sikert a DAC csapatával is?

„Nem ijedünk meg a Spartától sem, semleges pályán /Kopřivnicében/ a bajnoki idény végén játszunk a Spartával, s nagyon fontos lesz a találkozó motivációja. Azt sem bánom, ha ezen a mérkőzésen már az 1986-87-es országos bajnok ellen lépünk pályára... Miért is ne fejezhetnénk be a sikeresen induló szezont éppen országos kupagyőzelemmel. Addig azonban még nagy feladatok hárulnak csapatunkra az 1. ligában és a kopřivnicei esélyek latolgatására még ráérünk.“

- Következő ellenfelünk a Dukla Banská Bystrica. Kéthetes szünet után ismét ligamérkőzésre kerül sor...

„A válogatott mérkőzése miatt elrendelt szünetben kupadöntőt játszottunk, barátságos mérkőzésen 1:0 arányban legyőztük a Dynamo České Budějovice csapatát. Május 1-én játszottunk a járási junior-válogatottal és közben sokat edzettünk. Ma még nem tudom megmondani játszhat-e Majoros a Banská Bystrica elleni mérkőzésen.“

(SPRAVODAJ-HÍRADÓ, DAC-B.Bystrica 9.5.1987)

 

O VÍŤAZOVI SLOVENSKÉHO POHÁRA ROZHODLI AŽ JEDENÁSTKY

Trofej im uchmatli spred nosa

Škoda, že finále Slovenského pohára sa nehralo v jeseni. Vtedy mali futbalisti Dunajskej Stredy i Nitry lepšiu formu a najmä väčší hlad po góloch. Nechceme tým povedať, že by sa ich azda už nasýtili, ale strieľali ich ľahšie i jednoduchšie než teraz na jar. To, prirodzene, úzko súvisí s útočnou hrou, prelínaním jednotlivých radov a ich vyváženosťou, čo v spomínanom zápase na trnavskom štadióne obom kolektívom chýbalo. To bolo hlavnou príčinou, prečo diváci v riadnom hracom čase, ba ani v predĺžení gól nevideli a prečo tak dlho očakávaný súboj dvoch momentálne najlepších slovenských mužstiev (z tohto aspektu ho možno označiť aj ako súboj pravdy, kto z nich je ozaj najlepší) nepriniesol futbal vysokej kvality.

Stretnutie bolo dramatické, to nemožno poprieť, typické pohárové. Súperi nešetrili silami, bojovnosťou a nasadením sa priam prekonávali, cítili „životnú“ šancu získať prvý raz najvyššiu republikovú trofej (Plastika hrala vo finále SP tretí raz, no ešte po nej nesiahla, pre DAC to bola premiéra) a azda i celoštátnu znamenajúcu účasť v európskom pohári. To v značnej miere ovplyvnilo ich herný prejav. Nebol pekný, skôr strnulý, ťažkopádny, hráčom chýbala ľahkosť, hravosť, škála nápaditosti bola biedna. Z ligy ich poznáme ináč, ale liga nie je pohár. Jozef A d a m e c, tréner Dukly B. Bystrica, ktorý finále sledoval priamo v hľadisku, utrúsil v prestávke pred predlžením poznámku: „V majstrovskej súťaži jedna prehra ešte nič neznamená, možno ju odčiniť, napraviť, ale v pohári značí vyradenie. Preto sa ani nemožno čudovať, že mužstvá hrajú tak, ako hrajú. Strach zo zlej prihrávky, po ktorej by mohol nasledovať gól, je veľký a z toho pramení tá kŕčovitosť, zviazanosť.“

Kus pravdy je v týchto slovách, premeňme ich na drobné. Viackrát sme videli hrať oboch finalistov v tejto sezóne. Mali sme možnosť presvedčiť sa o ich kvalitách i schopnostiach, preto môžeme vysloviť názor, že dokážu podať lepší, kvalitnejší výkon ako v uplynulú stredu v Trnave. Prečo o tom nepresvedčili divákov na štadióne i pri televíznych obrazovkách v pohárovom zápase?

Príčin je viac. Naše mužstvá - lebo neplatí to len pre tieto dve - sa nedokážu úspešne vyrovnať so zvýšenou náročnosťou, akú pred ne kladú zápasy, v ktorých sa rozhoduje doslova o bytí či nebytí. Psychická záťaž ich dlávi, nevedia sa striasť nervozity, a tá je potom pre nich najväčšou prekážkou. Keď si nedokážu poradiť s ňou, ťažko si poradia so súperom, navyše rovnako zdatným, trápia sa, prestávajú si veriť. Nič iné ich nevie tak odstaviť z hry, ako strata sebadôvery, hernej istoty. V tomto smere má čs. futbal čo naprávať, preto sa nevie na medzinárodnej scéne (oddiely i reprezentácia) výraznejšie presadiť, stabilizovať svoju výkonnosť, úroveň. To by mala byť, mimochodom, jedna z tém, o ktorej by mali tréneri hovoriť, rozoberať príčiny, spoločne nachádzať východiská.

Ďalšou príčinou slabšej úrovne finálového duelu bol terén. Tréneri i hráči oboch tímov si sťažovali na jeho zlú kvalitu, vyčítali trnavským organizátorom, že ho nepripravili tak, ako prislúcha takémuto významnému športovému podujatiu. Prekážal mužstvám, o ktorých je známe, že sú technicky na výške, a keď sa k nemu pridružil aj prudký vietor, hráči mali zrazu kopu problémov so spracovaním lopty a jej kontrolou. Vyhnať vietor zo štadióna sa nedalo, ale pripraviť hraciu plochu na úrovni, to áno. Bola to jediná chybička krásy v organizácii tohto stretnutia, všetko ostatné totiž klapalo na výbornú, vrátane výkonu rozhodcovskej trojice na čele s hlavným Krchňákom, ktorá sa tiež pričinila o jeho slušný priebeh.

Plastika Nitra mala k trofeji bližšie. Väčšiu časť zápasu udávala tempo hry, bola aktívnejšia, v osobných súbojoch dôraznejšia, častejšie útočila i strieľala. Za všetky komentáre nech prehovoria čísla: za 120 minút hry (aj s predĺžením) vystrelili hráči Nitry 15 ráz (štyri razy medzi žrde), kým Dunajskostredčania iba 10 ráz (tri strely šli na bránu), aj na rohové kopy vyhrala Plastika 15:7. Gól však nedala, a keďže ani súper, museli prísť na rad strely zo značky pokutového kopu. A v nich, ako vieme, hrá dôležitú úlohu tak psychika, ako aj umenie a potrebná dávka šťastia. Tá sa napokon usmiala na mužstvo, ktoré aktivitou toľko nehýrilo - Dunajskú Stredu. Zo siedmich pokusov jej hráči premenili šesť, len prvý v poradí zahodil Pavlík. Z celku Plastiky mali presnú mušku piati, vychýlenú dvaja.

Slovenský pohár teda prvý raz putoval do vitríny FO DAC. Či k nemu priložia aj Čs. pohár, to sa dozvieme 21. júna, keď sa v Kopřivnici stretne s víťazom Českého pohára Spartou Praha. Futbalistom Nitry nevyšiel ani tretí pokus (predtým v rokoch 1975 a 1983), i keď, pravdu povediac, rozbiehali sa naň smelšie i odvážnejšie ako reprezentanti Žitného ostrova. Latku však ľahko zhodili...

NÁZOR ODBORNÍKA

Zápas v Trnave sledovali viacerí hostia, medzi nimi aj tréner našich olympionikov Milouš K v a č e k. Toho sme požiadali o jeho názor:

„Nadchla ma celková atmosféra finále Slovenského pohára, bola výborná. Na trávniku bojovnosť a nasadenie prevýšilo futbalovú krásu, no čo je podstatné, dramatickosť nechýbala a napokon, vďaka pokutovým kopom, ani góly. Všetci hráči vydali zo seba maximum, škoda len, že vážnosť súboja im nedovolila naplno rozvinúť celú škálu svojho umenia. Čo sa týka mojich zverencov z olympijského tímu, snažili sa. Pavlíka však pozorne strážil Herák, preto ho nebolo príliš vidieť, Moravčík hýril aktivitou i pohybom, ale nevýrazný bol v koncovke (vyvrcholilo to jeho nepremenenou penaltou) a Fieber znova potvrdil, že je spoľahlivým hráčom zadných radov. Neľutujem, že som do Trnavy prišiel, bol som svedkom neľútostného, ale fair vedeného boja.“

Pre váš archív

NITRA - DUNAJSKÁ STREDA 0:0 aj po predĺžení, na jedenástky 5:6, vo finále Slovenského pohára, hralo sa 22. 4. v Trnave. Jedenástky: Gajdoš, Herák, Czuczor, Chatrnúch, Hipp (nedali Moravčík, Lednický) – Medgyes, Liba, Mičinec, Michalec, Krištof, Fieber (nedal Pavlík). Rozhodca: Krchňák. ŽK: Jež, Moravčík - Liba. Diváci: 6601. NITRA: Palúch - Mikuš (114. J. Molnár), Chatrnúch, Hipp, Harbuľák – Jež, Herák, Moravčík - Lednický, Borko (76. Czuczor), Gajdoš. D. STREDA: Vahala - Kapko, Šrámek, Liba, Fieber – Krištof, Pavlík, Kašpar (74. Michalec) - Šoltés (99. Medgyes), Mičinec, Bartoš.

CHVÍĽKA SO ŠŤASTNÝM TRÉNEROM K. PECZEM

DAC SI NA SPARTU TRÚFA

Písať o tom, aká nálada panovala v šatni futbalistov DAC Dunajská Streda po víťaznom zápase s Nitrou, by bolo zbytočné. Určite si ju viete živo predstaviť: hlasitá vrava, objatia, stisky rúk, gratulácie... Slovom všetko, čo k tomu patrí. A z tohto ošiaľu radosti sme „vytrhli“ trénera Karola Pec z e h o, aby nám odpovedal na niekoľko otázok.

Blahoželáme k peknému úspechu, ale... Čím si vysvetľujete slabší herný prejav mužstva a najmä jeho menšiu útočnú aktivitu?

- Tentoraz sme boli opatrnejší a nešli do zápasu s čisto útočným zámerom. Hráči mali v nohách ťažký ligový súboj s Vítkovicami, a tak sme predpokladali, že ich pohyb na ihrisku nebude taký ľahký ako inokedy. Chceli sme súperovi umožniť útočiť, aby pootvoril zadné dvierka, cez ktoré sme mali vchádzať dnu a strieľať góly. Žiaľ, celkom sa to nepodarilo; svoje zohrala psychika - šlo predsa o náš prvý vážny pohárový zápas - ako aj nekvalitný terén. Tým bola poznamenaná aj útočná hra mužstva.

Prekvapil vás niečím súper?

- Ani nie. Azda len zvýšenou bojovnosťou a nasadením, čo sme predtým u neho nevideli. Aspoň nie v takej miere.

Verili ste pred jedenástkami, že sa stanú vašou korisťou? Rátali ste s nimi vôbec?

- Rátali a preto v tréningoch aj nacvičovali. Mám totiž skúsenosti z penaltového rozstrelu ešte z čias, keď som trénoval Slovan. (V roku 1983 takto vyhral Čs. pohár po súboji s Bohemiansom.) Pravda, svoje tu zohráva aj Šťastena, tá sa však skôr prikloní na stranu toho, kto túto činnosť lepšie ovláda.

Váš nitriansky kolega K. Majerník sa na tlačovej besede vyjadril, že výkon rozhodcu D. Krchňáka nebol dôstojný tohto finálového stretnutia. Stotožňujete sa s ním?

- Vôbec nie. Podľa môjho názoru rozhodcovská trojica podala kvalitný výkon, mala cit pre hru a aj vďaka nej sa hralo obojstranne slušne.

Vo finále čs. pohára vás čaká Sparta. Potešilo vás to, či radšej by ste privítali Slaviu?

- Sme radi, že si budeme môcť opäť zmerať sily so Spartou, nad ktorou sme v lige ešte nevyhrali, a pokúsiť sa o to práve vo finále druhej najvýznamnejšej domácej súťaže. Pôjdeme prekvapiť, ale hlavne predviesť lepšiu hru ako v Trnave. Máme na to, aby sme to dokázali!

Myslíte, že Sparta vám to dovolí?

- Pýtať sa jej nebudeme. A potom, stačí jej, keď vyhrá ligu...

(ŠTEFAN GROSKOP, TIP, 29.4.1987)

 

VÁCLAV JEŽEK: „TIPOVALI SME DUNAJSKÚ STREDU“

Aj deň hrá veľkú rolu

Tréner vedúceho celku ligovej tabuľky Václav J e ž e k mohol byť v Písku spokojný. Jeho Sparta vyhrala už totiž po siedmy raz v histórii Český pohár a postúpila do júnového finále Československého pohára, ktoré bude v Kopřivnici. O to s väčším záujmom čakal na výsledok Slovenského pohára z Trnavy...

Prekvapilo vás meno nového víťaza Slovenského pohára?

- Vôbec nie! Aby som povedal pravdu, už vopred sme rátali s Dunajskou Stredou. Môj asistent Jozef Jarabinský totiž kvalitu, silu a schopnosti oboch celkov - a Nitry predovšetkým - dobre pozná, takže sme tipovali Dunajskú Stredu. Naše predpoklady sa splnili.

S Dunajskou Stredou ste hrali nedávno v ligovom zápase v Prahe, teraz vás teda čaká pohárová repríza. Aký dojem ste si odniesli z jej letenského vystúpenia?

- Prekvapila ma odvahou po ofenzívnej hre, ktorou sa predstavila v l. polčase, a ktorá sa jej v tom čase darila. Nakoniec sme síce vyhrali 4:1, ale nebolo to vôbec ľahké víťazstvo, ako by sa azda mohlo zdať podľa výsledku. Až do vylúčenia Michalca sa hral obojstranne výborný futbal, až početné oslabenie súpera prinieslo obrat.

V čom vidíte prednosti a najväčšiu silu Dunajskej Stredy?

- V jej nevyspytateľnosti.

V nevyspytateľnosti?

- Tá je skutočne jej prednosťou, pretože ťažko možno vopred odhadnúť, v akom rozpoložení, konštelácii bude hrať a s akými zbraňami vyrukuje.

Finále Československého pohára sa bude hrať opäť v neutrálnom prostredí - tentoraz v Kopřivnici. Sparta nemá na vlaňajšie jelšavské finále s Trnavou práve najlepšie spomienky, nuž nemáte obavy, aby sa história neopakovala?

- Nemám nič proti neutrálnemu prostrediu, ktoré je rovnaké pre oba celky. Som však toho názoru, že jeho dejisko by malo zodpovedať významu súťaže. Bol som zvyknutý na to, že v Holandsku prišlo na finále Feyenoord - Ajax 60 000 fanúšikov, že vo Švajčiarsku sledovalo záver pohára 20 000 ľudí... O finále Českého pohára medzi Spartou a Slaviou by bol určite tiež veľký záujem a prišlo by viac než 15 000 fanúšikov, ale taká bola kapacita píseckého štadióna. A koľko ľudí môže prísť v Kopřivnici? Maximálne 20 000.

Písek sa však pripravil starostlivo a bol pohostinný...

- Nemám nič proti Písku a vôbec malým mestám, kde sa podobné finálové zápasy hrajú. Príprava a organizácia v Písku bola skutočne starostlivá, trávnik sa usporiadatelia snažili ostrihať, i keď sa im to celkom nepodarilo, čo úroveň zápasu limitovalo... Ak toto stretnutie pomohlo propagácii futbalu v Písku, ak v Písku a vôbec v menších mestách pomôže pohárové finále zvýšiť záujem o futbal a jeho podpore, potom svoj účel splnilo.

Vy ste však mali aj výhrady k termínu finále národných pohárov...

- Podľa môjho názoru malo sa hrať o deň neskôr, potom by malo finále určite lepšiu úroveň, lebo tri dni po lige je na hráčoch zákonite poznať únavu. Veď i na majstrovstvách sveta sa hrajú zápasy až štvrtý deň, veď my, tréneri, sme podobnú požiadavku mali už pred 12 rokmi... Niekto z kompetentných by sa nad týmto problémom už mal konečne zamyslieť.

(TIP, 29.4.1987)

 

 

   

 

                       

 

2012. április 22.

25 éve került Dunaszerdahelyre a Szlovák kupa!

Tovább»