1987/1988 10.KOLO/10.FORDULÓ

  Spartak ZVÚ Hradec Králové - TJ DAC   

0:3 (0:0)

24.10.1987: Hladké víťazstvo na ihrisku nováčika.

1987.10.24.: Sima győzelem az újonc otthonában.

Tabuľka / Táblázat

HR. KRALOVÉ - DUN. STREDA 0:3 (0:0)

HR. KRALOVÉ: Jelínek 2 - Časko 3, Mráz 3, Polák 2, Macháček (32. Bergman 5) - Dlouhý 3, Doležal 2, Ringel 3 - Jirásko 4 (79. Javůrek), Černý 3, V. Chaloupka 4. DUN. STREDA: Vahala 2 - Brodziansky 2, Medgyes 2, Liba 2, Szaban 2 - Pavlík 1, Hodúr 3 (75. Michalec), Kosňovský 2 - Šoltés 2, Mičinec 1, Majoros 3 (86. Bertalan). Hodnotil: Zdeněk K r e j č í, býv. tréner Hr. Králové.

Góly: Mičinec 2 (81. a 85.), Šoltés (56.). Rozhodca: Grégr (1). ŽK: Liba. Diváci: 9264.

NOVÁČIK NEVYHRAL ešte na svojom ihrisku. V zápase, ktorý pripomínal do prestávky šachovú partiu, bol Hradec iniciatívnejší, strieľal častejšie, ale nepresne. Po zmene strán chcel rýchlo rozhodnúť o výsledku, ale boli to naopak hostia, ktorí po rýchlych brejkoch zvíťazili. Mičinec strelil už 59 gólov.

(TIP 28.10.1987)

SLOVENSKÝ VRCHOLOVÝ FUTBAL SA PÝTA: PREČO MA VIE POTEŠIŤ LEN DAC?

Náznaky boli, skoro sa minuli

Keď sme pred poldruha rokom zostali stáť pred mexickými bránami, za ktorými sa odohrávalo veľkolepé futbalové divadlo, na ktoré sme sa museli iba nostalgicky pozerať z poriadnej diaľky, kormidelník čs. futbalovej reprezentácie Josef Masopust okrem iného povedal: „Bez aktívneho prispenia hráčov zo Slovenska sa ťažko pohneme z miesta, reprezentácia tiež.“ Myslel pritom na charakteristické vlastnosti slovenského futbalu rýchlosť, výbušnosť, bojovnosť, jednoduchosť, ktoré kedysi (a nie tak dávno) zdobili výkvet zložený z tých najlepších hráčov. A veruže, slovenský futbal mal v ňom bohatšie zastúpenie ako dnes...

NÁZNAKY OPTIMIZMU

V minulej ligovej sezóne sa vlna optimizmu zdvihla. Šestica slovenských mužstiev v elitnej spoločnosti prestala podriemkavať, stále viac a nástojčivejšie sa hlásila o slovo. Najmä dve, ktoré iba krátko predtým vstúpili dnu, sa bez ostýchavosti pustili do debaty - DAC Dunajská Streda a Plastika Nitra. Svojou smelosťou a sebavedomým akoby prebudili starších ligových kolegov, lebediacich kdesi na konci stola. Bol najvyšší čas, pretože počet účastníkov zo SSR sa nepríjemne scvrkával. Nechali sa strhnúť príkladom spomínanej dvojice (najmä Trnava, Žilina, B. Bystrica), pozviechali sa a zrazu ukázali, že by nemuseli sedieť v ligovej spoločnosti iba na konci.

Z menej známych futbalistov sa odrazu stali kandidáti do jednotlivých čs. výberov: z D. Stredy Pavlík, Fieber (v lete sa vrátil do materského oddielu Interu ZŤS Bratislava), Majoros i „zatracovaný“ Kapko, z Trnavy Opálek, Ekhardt, Belanský, a Nitry Moravčík, Lednický, Halás (do zranenia), zo Žiliny Kinier,

Hýravý, z B. Bystrice Kocian, z Prežova Štefan, Matta. Zrátali ste ich? Mohli by sme z nich zostaviť súce mužstvo i s náhradníkmi.

Väčšina sa „usadila“ v olympijskom výbere či v dvadsaťjednotke. Akiste dlho nepotrvá a niektorý z nich sa objaví i v prvej reprezentačnej garnitúre. Sú medzi nimi totiž taký, čo nie klopú, ale doslova búchajú na dvere, ktoré im nový kormidelník čs. reprezentácie (ako sme sa dozvedeli, J. Masopust v nej má končiť) zrejme otvorí.

To je jedna strana mince. Pekná a uhladená. No všimnúť si treba aj druhú, odvrátenú, menej pohľadnú, ponúkajúcu však verný obraz súčasného vrcholového futbalu na Slovensku. Nechceme byť skeptickí, pozerať naň iba cez čierne okuliare, ale pravdu utajiť nemožno: po sezóne nádejí, herného vzplanutia i prvých úspechoch sme dúfali, že príde ďalšia, ktorá iba potvrdí vzostup. Nádejali sme sa - zbytočne. Po desiatich ligových kolách je situácia taká, že iba DAC Dunajská Streda drží lanský krok, keď sa „zavesil“ hneď za vedúcu Spartu. Po ňom dlho, dlho nič, potom Trnava a za ňou ďalší. Priznajme si, že sme čakali - a nie neoprávnene – väčšiu ofenzívu slovenských mužstiev, ich útok na popredné pozície v tabuľke so snahou zbaviť sa doterajších starostí, strachu, trápenia. Márne.

AKO BOLO VČERA...

Uplynulý ročník, zdá sa, priniesol iba záblesky, ktoré s výnimkou D. Stredy a čiastočne Trnavy nikto nerozdúchal v jasný plameň. Staré chyby, nevyrovnanosť výkonov opäť vyplávali na povrch. Mužstvá, hoci sa opierajú o skúsené hráčske kádre, sa potácajú v neistých vodách, nevedia nájsť správny kurz, vyhnúť sa miestam, odkiaľ hrozí nebezpečenstvo. Herný prejav Prešova, Žiliny, Banskej Bystrice, ale aj Nitry a Interu ZŤS je nevýrazný, neefektívny. V úvode sezóny, kedy psychický tlak ešte toľko „nestraší“, sme od nich čakali kvalitnejšie výkony, doma i v cudzom prostredí. Tréneri to sľubovali, v letnej príprave vraj nezabudli na nič, náznaky lepšej hry mali nadobudnúť trvalejší ráz. No ostalo len pri sľuboch. Príklad D. Stredy spočívajúci v smelej útočnej hre, údernosti, viere vo vlastné sily a schopnosti, ostatní akosi nenasledujú. Sobotňajší súboj Nitry so Žilinou v plnej nahote odhalil príčiny súčasného stavu slovenských mužstiev - pomalá, nepresná hra, bezhlavé a nikam nevedúce búšenie domácich do hradby brániacich sa hostí (v Žiline by to zrejme bolo naopak...), bez myšlienky a vtipu, to všetko prinieslo futbal, z ktorého boleli oči a pukali srdcia fanúšikov. Právom si nejeden z nich kládol otázku, čo vlastne na tréningoch robia, čo nacvičujú, keď v zápase, ktorý je výsledkom ich celotýždennej práce, nič neukážu, diváka znechutia a trénerov nazlostia?

REALITA OČAMI TRÉNERA

Tréner Plastiky Nitra Kamil Majerník sa pozrel realite do očí. Po prehre svojho mužstva vo Vítkoviciach (0:4) takto zareagoval slovami: „Domáci tím nám dal lekciu z toho, čo kedysi zdobilo práve slovenský futbal - z nasadenia od prvej do poslednej minúty, z agresivity, bojovnosti, neutíchajúcej snahy po čo najlepšom výsledku. To nám v súčasnosti chýba.“ Nebudeme ďaleko od pravdy, keď dodáme, že nielen nitrianskym futbalistom. V tomto smere majú čo doháňať aj Prešovčania, Žilinčania, vojaci z Banskej Bystrice i Bratislavčania. Nestačí sa totiž spoliehať iba na záblesky, náhodu, polovičný výkon. S ním sa slovenský futbal Ďaleko nedostane a súperi šľapajúc na plný plyn sa im budú Neustále vzďaľovať, ukazovať chrbty. Cesta nahor nevedie alejou, ale úskaliami, ktoré možno prekonávať iba tvrdou, každodennou robotou a vôľou vyrovnať sa najlepším.

(ŠTEFAN GROSKOP, TIP 28.10.1987)

Experiment s dovolenkou nepomohol

Súboj Hradca Králové s Dunajskou Stredou mal pre domácich kľúčový význam. Po nečakane vysokom debakli Spartaka doma so Žilinou prišla totiž v domácom tábore veľká búrka, hromy-blesky lietali na všetky strany, veľa sa schôdzovalo a začal sa hľadať vinník nielen za neúspech so Žilinou, ale aj za predchádzajúce slabé výkony mužstva vonku. Už v priebehu spomínaného zápasu sa časť divákov dožadovala odchodu trénera Šindlera, akoby on jediný mohol za neúspešný štart nováčika v najvyššej súťaži. Tréner Rudolf Šindler nemal jednoduchú pozíciu medzi hráčmi a keď neprichádzali víťazstvá, ani u vedenia futbalového oddielu. Aj preto, že takáto situácia už raz, pred šiestimi rokmi v Hradci bola. Vtedy po skončení jesene musel Šindler uvoľniť miesto D. Uhrínovi. Teraz sa situácia opakuje o čosi prv. To si ale vedenie Spartaka malo uvedomiť ešte pred podpísaním dvojročnej trénerskej zmluvy...

Omylom bol aj veľkonákup „posíl“, z ktorých najmenej polovica nemala ani divíznu úroveň. Navyše príchodom siedmich nových hráčov sa narušil kolektív, ktorý postup vybojoval. A tak čo sa od začiatku šepkalo, že v Spartaku chýba spolupráca známeho trojuholníka, nedalo sa po neúspechu už utajiť. Začali sa, samozrejme, hľadať chyby najmä u trénera. Vraj nemá u hráčov autoritu a podobne. Preto pred zápasom v Banskej Bystrici rozhodlo vedenie TJ a FO, aby Rudolf Šindler nastúpil na „povinnú“ dovolenku do 25. októbra s tým, že proti B. Bystrici a Dun. Strede povedie mužstvo asistent Milan Šmarda. Rozhodnutie, kto bude trénerom ďalej, padne po zápase s Dunajskou Stredou, lebo M. Šmarda nemá zatiaľ potrebnú kvalifikáciu.

Ako nás informoval podpredseda FO a predseda PVK František Seifert, víťazstvo Spartaka v oboch spomínaných zápasoch by znamenalo odchod Rudolfa Šindlera na inú funkciu. Tak boli informovaní aj hráči, ktorí výmenu požadovali. V Banskej Bystrici sa vypli k nečakane dobrému výkonu, a tak súboj s Dunajskou Stredou sa čakal s veľkým záujmom. Lenže – druhé stretnutie Spartak vysoko prehral a potvrdilo sa, že chyba nie je len v osobe trénera. O tom, čo bude ďalej, rozhodne vedenie Spartaka v týchto dňoch.

Nevšedný pokus o zmenu trénera, ale je možné, že v zápase s DAC to hráčom Spartaka viac uškodilo, ako pomohlo. Zastupujúci kormidelník. M. Šmarda vyhlásil po zápase, že jeho mužstvo nemôže hrať na krásu: „V boji o existenciu však mali hráči vydať zo seba ešte viac.“ Pripustil, že v druhom polčase nemali domáci hernú disciplínu. Po odchode zraneného Macháčka prechádzali Šoltés i Pavlík po ľavej strane Spartaka , ako chceli. Domáci akoby „odišli“ psychicky aj fyzicky – a herne nestačili. Veľmi chýbal aj potrestaný Mejtský.

Spokojný bol tréner hostí Karol Pecze, ktorý už pred zápasom povedal, že mu síce chýbajú Kapko  Kašpar, ale mužstvo si chce odviezť z Hradca dobrý výsledok. Napokon sa tak po dobrom výkone celého kolektívu stalo – dva body i pekné skóre 3:0. K zápasu povedal: „V prvom polčase obe mužstvá veľa taktizovali, domáci Polák osobne dobre strážil Mičinca, po zmene strán Hradcu ubudlo síl. Snažili sme sa o rýchle brejkové protiútoky, celý kolektív musím pochváliť, nielen za veľké nasadenie, ale aj za dobrý, kvalitný výkon. Aj keď súper mal šance, naša obrana pracovala spoľahlivo.“ Hráči hostí boli oveľa lepší aj v osobných súbojoch a demonštrovali, prečo sú na druhej priečke.

(Jozef Hašana, Šport, 27.10.1987)

(Spravodaj-Híradó DAC-Sparta, 31.10.1987)