1987/1988 INTERPOHÁR, 5. kolo / INTERKUPA, 5. forduló

 

  TJ DAC - Naestved IF (DK)  

 

2:2 (1:1)

 

25.7.1987: Domáca rozlúčka s letným Interpohárom priniesla dramatický futbal a remízové rozuzlenie.

1987.07.25.: Döntetlen a hazai búcsún a nyári Interkupától.

 

Dátum, čas/Időpont, óra: 25.7.1987 (sobota / szombat), 17.00 h

Góly/Gólok: 14. Bartoš 1:0, 34. Jörgensen 1:1, 48. S. Nielsen 1:2, 78. Bertalan 2:2

DAC:

Tréner/Edző: Karol Pecze

Naestved:

Tréner/Edző: P. Dahl

Štadión/Stadion: Dunajská Streda / Dunaszerdahely, 3164 div./néző

Rozhodca/Játékvezető: Líška - Marko, Chocholouš

Žlté karty/Sárga lap: Simon, Kapko

Červená karta/Piros lap: -

Poznámky/Jegyzőkönyv: -

 

Spravodaj - Híradó: (.pdf, 790 KB)

 

PO PIATOM KOLE LETNÉHO INTERPOHÁRA

Bojov o prvú priečku sa už museli vzdať futbalisti Bohemiansu spolu s reprezentantmi zo Žitného ostrova.

4. skupina:

Dunajská Streda - Naestved IF 2:2 (1:1), góly: Bartoš (14.), Bertalan (78.) - Jörgensen (34.), S. Nielsen (48.), rozhodca: Líška, diváci: 3164; Bellinzona - Bányász Tatabánya 1:0.

1.

Tatabánya

5

4

0

1

13:2

8

2.

Naestved

5

3

1

1

15:10

7

3.

Dun. Streda

5

1

1

3

9:12

3

4.

Bellinzona

5

1

0

4

3:16

2

(TIP, 29.7.1987)

 

V Nitre a Dunajskej Strede získali veľa poznatkov z letného Interpohára, najmä v DAC však ešte nevedia, či to bolo

DOBRÉ? ZLÉ? (alebo aj-aj)

Už niekoľko rokov sa pri analyzovaní želaní našich prvoligových mužstiev ako červená niť tiahne spoločná myšlienka, presnejšie túžba – zabezpečiť výraznejší medzinárodný kontakt. Táto požiadavka nie je vonkoncom neoprávnená, veď je prirodzenou túžbou človeka porovnávať sa s tým druhým, zmerať si sily aj s papierovo silnejším. Najmä slovenským mužstvám sa naskytlo v skutočnosti málo možností vycestovať do zahraničia alebo na vlastnom trávniku privítať súpera zvučného mena. V tomto roku si na základe ligového umiestnenia vyslúžili dve mužstvá zo Slovenska právo štartu v letnom Interpohári. Pre DAC Dunajská Streda určil žreb za súperov Bányász Tatabányu, IF Naestved, Bellinzonu, Nitre Lyngby Kodaň, AIK Štokholm a Lech Poznaň. O poznatkoch, skúsenostiach hovoria tí najkompetentnejší, tréneri Kamil Majerník a Karol Pecze.

Vysoká latka náročnosti

KAROL PECZE: „Pri štarte uplynulého ročníka ligy sme hovorili o tom, že vybojovať si právo účasti v Interpohári, to by bolo niečo vynikajúce pre nás. Aj po tom, keď sme už vedeli, že nás určite čaká premiéra v PVP, sme sa tešili a Interpohár považovali za istú formu preverenia si našich schopností v medzinárodnej konkurencii. Môže byť lepšia konfrontácia rôznych futbalových škôl, štýlov, ako keď máte zabezpečené zápasy s poprednými mužstvami troch krajín? V tomto smere sa naše očakávanie splnilo. Tatabánya u nás v Dunajskej Strede ukázala, ako hrá vyzretý tím vonku, ako sa dokáže vysporiadať s vehementnými útokmi domácich, prežiť bez „ujmy“ aj ten najväčší tlak na vlastnú bránu a naopak, využiť skulinky na rozhodujúce údery. V Tatabányi sme pomerne krutým spôsobom pocítili, aké to je, keď sa technicky výbornému mužstvu darí aj herne...Pochopili sme veľmi jasne, že na individuálnej vyspelosti hráčov nám treba tvrdo pracovať, v nej nás Maďari prevýšili.

Naestved, tretie mužstvo dánskej ligy, vyrukoval s typickým črtami dánskeho futbalu – rýchlosťou, dôrazom v súbojoch, tesnou osobnou obranou na vlastnej polovici. Moji zverenci na vlastnej koži pocítili, keď sa neprinútia do neustáleho pohybu, niet komu prihrať, niet času ani priestoru na prevzatie prihrávky. Išli sme do Interpohára s väčšími ambíciami, príčin relatívneho neúspechu je viac. Predovšetkým v prestupovom termíne sme stratili Fiebera, veľmi dôležitého hráča v celkovej hernej koncepcii mužstva. Skúšali sme na jeho poste viacerých, žiaľ, bez plnohodnotnej náhrady. Zo stredu poľa nám odišiel do zahraničia Krištof, bojovník na pohľadanie a keď pre zranenie vypadol aj Šrámek, už bolo nezaplátaných medzier priveľa. Preto aj tie výsledky. Keďže sme nemali, nikto z nás, skúsenosti s organizáciou náročného programu zladenia tvrdej prípravy a zároveň odohrania toľkých zápasov s kvalitnými súpermi, ani dnes neviem ešte presne povedať, či sa náš model v praxi osvedčí. To ukáže až blízka budúcnosť. Chcem zdôrazniť, že hlavný dôraz sme v celom období spolu s kolegom Abrahámom kládli na prípravu, zápasy Interpohára tvorili „iba“ jej hernú súčasť. Faktom však je, že dosť času sme strácali cestovaním, aj preto sme do strednej časti prípravného obdobia zaradili sústredenie v Nymburku, aby sme mohli maximálne využiť čas. Pravde, je tu aj veľmi dôležitá otázka regenerácie síl, hm... naozaj neviem jednoznačne povedať, čoho bolo dosť, čoho prípadne málo...

Poučenia pre hráčov? Po stretnutiach sme spoločne rozoberali poznatky, v každom prípade mohli vidieť, že súperi ani v takýchto „letných“ zápasoch nepoznajú zvoľnenie, lažírovanie, že do súbojov sa vo svete chodí dôraznejšie než u nás. Skúšanie nováčikov je samozrejmou súčasťou Interpohára, pre mladých hráčov je to skutočne lákavá príležitosť konfrontácie, žiaľ, my z prestupového obdobia vychádzame slabší, ako sme boli na konci uplynulého ligového ročníka. Príležitosť dostali Szaban (v čase odovzdania článku do tlačiarne však jeho prestup ešte nebol schválený), Šimon, iba 18-ročný Pavol Kapko, rekonvalescenti Hodúr i Bertalan. V každom je kus pozitívneho prínosu, aj tak však neviem, kto nahradí Fiebera...?!“

(Matej Széher, ŠTART 1987)