1988/1989 9.KOLO/9.FORDULÓ

  TJ Slovan ChZJD Bratislava - TJ DAC   

0:0

9.10.1988: Prvý bod zvonka sme získali na ihrisku nováčika.

1988.10.09.: Az újonc otthonában sikerült megszereni az idény első idegenbeli pontját.

 

Dátum, čas/Időpont, óra: 9.10.1988 (nedeľa / vasárnap), 17.00 h

Góly/Gólok: -

DAC: Vahala - Kapko (46. Szaban), Liba, Hodúr, Fieber - Pavlík, Simon, Kašpar - Šoltés, Mičinec, Takáč (89. Kulich)

Tréner/Edző: Karol Pecze

Slovan: Vencel - Stúpala, Kinier, Tittel, Havran - Hirko (64. E. Varga), Ekhardt, Juriga, Ducký - Pecko, Vankovič

Tréner/Edző: Jozef Jankech

Štadión/Stadion: Bratislava - Tehelné pole/Pozsony - Téglamező, 12 273 div./néző

Rozhodca/Játékvezető: Stiegler - Dibitanzl, Gádoši - Hudec

Žlté karty/Sárga lap: Kinier - Hodúr

Červená karta/Piros lap: -

Poznámky/Jegyzökönyv: DAC bez/DAC-ból hiányzók: Belanský (zranenie / sérülés)

Tabuľka / Táblázat

 

Spravodaj - Híradó: (.pdf, 457 KB)

Hirko-Kašpar

Slovan - Dun. Streda 0:0

SLOVAN: Vencel 1 - Stúpala 2, Kinier 1, Tittel 2, Havran 3 - Hirko 3 (64. E. Varga), Ekhardt 2, Juriga 3, Ducký 2 - Pecko 3, Vankovič 4. Tréner: J. Jankech. DUN. STREDA: Vahala 1 - Kapko 1 (46. Szaban 3), Liba 2, HODÚR 1, Fieber 2 - Pavlík 3, Simon 2, Kašpar 3 - Šoltés 2, Mičinec 3, Takáč 2 (89. Kulich). Tréner: K. Pecze. Hodnotil: Štefan G r o s k o p, redaktor Tipu.

Rozhodcovia: Stiegler (2) - Dibitanzl, Gádoši. ŽK: Kinier - Hodúr. Diváci: 12 273 (rozdiel +8973). Hracie podmienky: UO, ideálne.

DOBRÉMU ZÁPASU chýbalo len to najdôležitejšie - góly. Obávaní strelci na obidvoch stranách (Vankovič - Mičinec) boli pozorne strážení. Slovan imponoval bojovnosťou a dôrazom, DAC technikou a kombináciou. Deľba bodov (pre hostí znamenala prvý zisk vonku v tejto sezóne) bola spravodlivá. Okrem hrajúceho Takáča sedeli na lavičke Dun. Stredy ešte dvaja, ktorí kedysi pôsobili na Tehelnom poli - brankár Mana a tréner Pecze.

(TIP 12.10.1988)

POHÁROVÝ SÚBOJ S VÄXJÖM POSTAVIL MARIÁNA TAKÁČA OPÄŤ NA NOHY

STAROSTI POMINULI, POHODA SA VRACIA

Pred piatimi rokmi opustil Tehelné pole. Najprv si to namieril do Banskej Bystrice, kde vojenčil, potom do pražského Edenu medzi zošívaných. (Slovan bol vtedy už druholigový). Vedel, že tam nezostane natrvalo, že sa po čase na Slovensko vráti. Tak sa aj stalo. Keďže o jeho služby prejavila najväčší záujem Dunajská Streda, neváhal a v lete sa sťahoval na Žitný ostrov. Pravda, len ako futbalista, s rodinou býva znova v Bratislave, kde sa pred 28 rokmi narodil. V nedeľu podvečer sa Marián T a k á č - o ňom je totiž reč - opäť predstavil bratislavskému publiku. To bol dôvod, prečo sme si na dialóg pozvali práve jeho.

- Ak dovolíte, našu debatu začneme i skončíme na Žitnom ostrove. V minulom čísle nášho časopisu sa váš spoluhráč v útoku Tibor Mičinec vyjadril v tom zmysle, že akosi pridlho vám trvá udomácnenie sa v novom prostredí. Vraj horšie už hrať nemôžete, a tak verí, že čoskoro nastane obrat a stanete sa platným hráčom DAC. Tušil správne. Už v pohárovom zápase so švédskym Östers Växjö ste sa zaskveli dobrou hrou i dvoma pohotovými gólmi, a rovnako kvalitným výkonom ste sa prezentovali aj na Tehelnom poli...

- Rád by som Tiborove slová trochu poopravil. Vstup medzi žlto-modrých som mal sľubný, v letnom Interpohári sa mi vcelku darilo, ale keď prišli starosti súkromného charakteru spojené so sťahovaním a autohaváriou (našťastie si to odnieslo iba auto), môj výkon rapídne klesol. Tak zle, ako napríklad proti Bohemiansu, som hádam ešte nikdy nehral... Uvedomil som si to včas a stretnutie so Švédmi ma znova postavilo na nohy. Vrátilo mi stratenú istotu i pohodu. Verím, že zlé dni mám za sebou.

- Nesúvisí to do istej miery aj so zmenou štýlu hry? Veď slavistický nie je veľmi podobný dunajskostredskému - či azda áno?

- Máte pravdu, rozdiel tu predsa je, alebo aspoň bol. Za môjho pôsobenia v Edene sme museli zväčša robiť na niekdajšie „hviezdy“ v mužstve, ktoré rozhodovali zápasy, kým v Dun. Strede sa čaká odo mňa podstatne viac v tvorbe hry i v zakončovaní. Je to vcelku prirodzené, veď ligu hrám už dvanásty rok, čosi som v nej preskákal. Sú teda na mňa náročnejší, no vôbec mi to neprekáža, práve naopak. Som typom konštruktívneho futbalistu viac ma vidieť v akcii, len tú koncovku musím ešte zlepšiť...

- Nebanujete za dresom pražskej Slavie?

- Nie, v žiadnom prípade.

- Pred vyše piatimi rokmi ste hrávali za bratislavský Slovan. Za ten čas sa mužstvo belasých podstatne zmenilo. Aký dojem vo vás zanechalo? Akú budúcnosť mu predpovedáte?

- Z vtedajšieho hráčskeho kádra nezostal kameň na kameni. Len funkcionári sú tí istí... Bez akéhokoľvek nádychu lichotenia chcem povedať, že súčasný tím Slovana má pred sebou peknú budúcnosť; musia však systematicky pracovať a dôverovať trénerom. Voľakedy to tak nebolo, tréneri si podávali kľučku, hráči nevedeli, na čom sú. Zostup do l. SNL bol toho logickým vyústením...

- Získali ste prvý bod na ihrisku súpera v tejto sezóne. Môžete hovoriť o spokojnosti?

- Vcelku áno, bolo načase uchytiť sa aj vonku. Bezprostredne po pohárovom súboji s Växjöm, ktorý nás stál veľa síl, znela otázka asi tak, či v rezervoári zostali ešte nejaké. Obávali sme sa, či nepochodíme na Tehelnom poli tak, ako prednedávnom Ostrava, ktorá tu viedla a predsa podľahla fyzickému tlaku Slovana. Boli sme preto opatrnejší, ekonomicky rozložili sily na celý zápas, a vyšlo to. Ťažké srdce mám však na Ekhardta, ktorý ma asi 10 minút pred koncom z ničoho nič opľul. To som veru od neho nečakal!

- Hm... Ale čo tá šanca, ktorá sa vám naskytla v 66. minúte? Nemrzí vás, že ste ju prepásli?

- Čo by nie! Teraz už viem, že som nemal v prvom okamihu zaváhať a bez prípravy vystreliť. Pri otáčaní sa s úmyslom zbaviť sa Stúpalu som zbytočne prišiel o loptu.

- Na záver sa vráťme znova na Žitný ostrov. Vo vašich hlavách akiste už máta druhý súper v Pohári UEFA, široko-ďaleko uznávaný Bayern Mníchov. Ako ste reagovali vo chvíli, keď ste sa dozvedeli, že vám bude stáť v ceste 26. októbra a 9. novembra?

- V deň žrebu sme sa o tom bavili s manželkou. Predstavte si, veštila nám práve Bayern. Keď som sa to dopočul, usmial som sa a v duchu reálne zvažoval naše šance. Futbalisti NSR sú jednoznačnými favoritmi, ale vopred neskladáme zbrane. Zostali sme z čs. mužstiev v pohároch sami, a tak je našou povinnosťou urobiť všetko pre dobrú reprezentáciu nášho futbalu. A pokúsiť sa o nemožné – postúpiť!

(ŠTEFAN GROSKOP, TIP 12.10.1988)