Fantastic day - 20.5.2014 - DAC-Trnava 1:0

Poór For Fórum - Chilavert új cikkei

Fantastic day - 20.5.2014 - DAC-Trnava 1:0

HozzászólásSzerző: chilavert Dátum: 2015. júl. 7., 10:38

Dva dni ako z rozprávky, alebo náš príbeh sa iba začína...



Prológ

Nedeľa, podvečer v Turul-bare. Po spackanom zápase v Košiciach fanúšikovia narýchlo zorganizovali „pokec“ s hráčmi. Vzhľadom na situáciu (Žitný ostrov zasiahnutý prívalom nervozity), v celkom uvoľnenej atmosfére. Hráči si ku koncu pokecu zatipovali nielen výsledok, ale aj strelca(ov) našich gólov proti Trnave: „Vyhráme 1:0, a gól dáme hlavou po mojom perfektne zakrútenom rohovom kope!“ - to boli zdravo sebavedomé slová Szabó Ottiho sprevádzané jeho príznačným potmehúdskym úsmevom. Pomýlil sa, ale iba málinko, vyhrali sme 1:0, a gól dal práve on, po perfektne zakrútenom priamom kope...

Utorok, 20.5.2014, podvečer na štadióne v Dunajskej Strede

Cez prestávku zápasu sa rozprávam s vedľa mňa sediacim Gazdag Jóskom. Neunikne mu, že môj aktuálny index nervozity dosahuje kritické hodnoty. Humornou poznámkou na adresu môjho stavu sa dostávam späť medzi príčetných ľudí... Humor je účinnou zbraňou proti nervozite, ale v utorok iba čiastočne.

Myšlienkový pochod číslo jeden

Prečo bol takmer každý až tak extrémne nervózny? Hm... Kvôli šiestim rokom počas ktorých sa na Športovej ulici „na počkanie“ brali ilúzie každému. Rad za radom. Kvôli parádnemu jarnému zmŕtvychvstaniu, v čo som po odobratí šiestich bodov osobne veril iba tak „päťdesiat na päťdesiat“. Kvôli neskutočnej atmosfére, ktorej po pár sekundách podľahol každý, kto na jar vkročil do energiou nabitej arény... Kvôli hráčom, kvôli novému vedeniu, kvôli sebe, všetkým nám záležalo na šťastnom konci, a veľmi.

...Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. Amen.

Utorok, 20.5.2014, na štadióne v Dunajskej Strede, pár minút po zápase DAC-Trnava

Koniec zápasu. Vyhrali sme. Výkonom sme pripomínali atléta na 3000 metrov cez prekážok, ktorý prekonáva posledné prekážky tak, že sa silou vôle a zvyškom energie cez tie prekážky jednoducho prevalí.

Je po zápase, vyhrali sme, ale ešte nie je celkom koniec. Navzájom sa objímajúci hráči vytvoria približne v strede ihriska kruh a čakajú na správu z Pasienkov. Počuť napätý, opatrný šum. Klbko hráčov na ihrisku sa zrazu rozletí. Sedemtisíc hrdiel vydá zo seba - niečo medzi výkrikom King Konga a výkrikom výhercu prvej ceny LOTO. Uvoľnenie emócií a spontánne reakcie ľudí vzápätí pripravia tú najkrajšiu choreografiu osláv. Neskutočné... Z očí sa mi o slovo hlási slaná voda. Idem dole. Míňajúc miestnosť Press, namierim si to na plochu. Míňam aj osamoteného bývalého viceprezidenta. Nevidno to, ale každý to cíti. Je na štadióne naozaj skoro sám. Minúty zrazu plynú závratnou rýchlosťou. Čo by sa stalo, keby oslavy titulu padli na sobotu? Ehm... Prepáčte, samozrejme oslavy záchrany?

Zmes zvukov a obrazov tej najzaslúženejšej oslavy akú si toto obecenstvo zaslúžilo. Pätica novinárov z Maďarska (z Digi Sport HU, z Nemzeti Sport, z Népszabadság a režisér Novák Tamás) hľadá adekvátne slová, aby ním pomenovalo futbalovú katarziu, ktorá im vyráža dych. Pozerám sa na ľudí. Vraj Boys dont cry - spieva skupina Cure. Naozaj?

Vidím a cítim niečo iné...

Opúšťame štadión. Prepáč, starec... Ide sa do krčiem!

Myšlienkový pochod číslo dva

Udržanie sa DAC-u v prvej lige má mnoho racionálnych futbalových dôvodov. Ale najväčšiu výpovednú hodnotu má vetička so zdanlivo iracionálnym dôvodom: „My sme si nezaslúžili vypadnúť!“. Dôvod? Jednoduchý! Argumentačnú silu tejto vety totiž vytvorili rozum aj srdce.

Streda, 21.5.2014

Je hodinu po polnoci. V Zerda-pube debatujeme s hráčmi a pomaly sa chystáme domov. My, nie hráči. Tí pokračujú po zaslúženej trase zvanej „Oslavná ON TOUR“. Od Mikiho dostali voľno až do pondelka. Aké boli oslavy? Nezabudnuteľné. Bláznivé. Bujaré.

Poobede, pri sledovaní reprízy zápasu na Digi Športe, zaspím, ale o 18,15 ma zobúdza telefonát: „Poď doTurulu, o pol siedmej prídu hráči, odkonferuj to.“

O 18,19 som ešte pokrčený ako použitá servítka, ale v Turule sa opäť prebúdzam. Je sranda, hráči vtipkujú, po debate sa všetci prítomní fotia ako Japonci, proste užívame si pohodičku. S Maťom Matúšom a Gabom Strakom ešte debatujeme v početnej skupinke. Keď vypínam pred polnocou pred panelákom auto, spomeniem si na otázku bubeníka Ervína, ktorý sa ma počas osláv na ploche opýtal, či idem do Ružomberka. Odpovedal som mu slovami: „Jasné, veď zápasom s Trnavou sa nič nekončí, skôr sa veľa vecí iba začína...“

Myšlienkový pochod číslo tri

Miki Radványi. V nedeľu, počas rozhovoru s ním, som cítil, že je na jednej strane nervózny a pod obrovským tlakom, ale na druhej strane som aj cez telefón registroval jeho obrovskú vieru, sebavedomie a odhodlanie urobiť posledný krok. Myslím si, že pohľad na Mikiho pri pozápasovom rozhovore s redaktorom Digi Športu, hovorí za všetko, netreba ďalšie slová.

By the way: Po zápase sa Miki stretol s Oszkarom a ťapli si na nadchádzajúcu sezónu.

Epilóg

Mám voči viacerým mojim kamarátom dlh v podobe jednej nezodpovedanej otázky: Stálo ti to zato, stáť skoro šesť rokov zoči-voči tým - ako ich Štefan Hríb nazval - polobláznom z Iránu?

Ja sa s odpoveďou neponáhľam, len tak priebežne skonštatujem, že pri spomienke na svoje pocity po zápase a pri pohľade na chalanov (Tar Miki!), ktorým sa poloblázni (slová Š. Hríba) pokúšali zobrať ilúzie a nielen z futbalu, som si povedal, že áno. Dnes som totiž pevne presvedčený, že sa náš futbalový príbeh iba začína.

(Tibor Poór, 23.5.2014)
Avatar
chilavert
csili
csili
 
Hozzászólás: 664
Csatlakozott: 2013. szept. 12., 13:52


Vissza: PFF!!!...


Ki van itt

Jelenlévő fórumozók: nincs regisztrált felhasználó valamint 0 vendég

cron